Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania

Hlavná stránka
Kto sme
Otázky
Kontakt
Dokumenty
Zdroje
Legislatíva
Svedectvá
Udalosti
jazyk: [EN]English
jazyk: [DE]Deutch

ROZALIO
Očkovanie.org

Často kladené otázky


  1. Kto ste?
  2. Chcete zakázať očkovanie?
  3. Prečo je sloboda taká dôležitá?
  4. Obsahujú vakcíny ľudské embryonálne bunky z potratov?
  5. Čo teda navrhujete?
  6. Čo ak budú neočkovaní ohrozovať očkovaných?
  7. Ak sa zaočkuje väčšina, všetci sú chránení?
  8. Očkovanie vraj vytlačilo nebezpečné choroby. Čo ak sa vrátia?
  9. Rozvojové krajiny predsa trpia epidémiami kvôli nízkej zaočkovanosti?
  10. Osýpky zabijú ročne desaťtisíce ľudí!
  11. Kiahne sú predsa veľkým úspechom očkovania!
  12. Obrnu sme porazili vďaka očkovaniu. Alebo nie?
  13. Nebojíte sa tetanu?
  14. Čím vyššia zaočkovanosť, tým menšia úmrtnosť
  15. Očkovanie predsa posilňuje imunitný systém?
  16. Nežiaducich účinkov očkovania je veľmi málo
  17. Ako hlásiť nežiaduci účinok?
  18. Všetky zložky vakcín sú bezpečné, lebo sú v malých množstvách
  19. Odborníci vraj jednohlasne schvaľujú očkovanie...
  20. Ste proti všetkým vakcínam?
  21. Dobre. Ak bude očkovanie dobrovoľné, nemal by si neočkovaný človek hradiť prípadnú liečbu?
  22. Ak sa nezaočkujeme, čo nás ochráni pred chorobami?
  23. Čo treba vedieť o odmietnutí / odklade očkovania?
  24. Chcem sa dozvedieť viac

  • Kto ste?

Sme bežní ľudia s rôznym profesným zameraním. Spájajú nás ciele:

-Presadiť slobodu voľby v očkovaní
-Presadiť odškodňovanie obetí očkovania
-Získavať a šíriť informácie.

Mnohí z nás spoznali očkovanie z horšej stránky, nezriedka aj s vážnymi následkami. Propagácia očkovania je dostatočná, až nadmerná, preto sa zameriavame na informácie o negatívach, ktoré sú zvyčajne zamlčované, zľahčované a ignorované. Iba pri úplných informáciách sa dajú robiť zodpovedné rozhodnutia.
  • Chcete zakázať očkovanie?

Nie.
Chceme, aby prestalo byť vynucované. Chceme viac informácií. Sme presvedčení, že očkovanie sa môže vykonávať len na základe slobodného rozhodnutia, a po dôkladnom poučení o možných prínosoch i rizikách. Nikto nesmie byť diskriminovaný na základe tohto rozhodnutia.
  • Prečo je sloboda taká dôležitá?

Medicína nikdy nebola a nebude neomylná, o omyloch medicíny sú napísané celé knihy. Napríklad len pred 50 rokmi ešte lekári obraňovali, dokonca odporúčali fajčenie.

Hoci sa očkovanie vykonáva rutinne, je to vždy vážny zákrok, ktorý významne ovplyvňuje zdravie, a to aj negatívne, dokonca trvale. Zriedkavo môže očkovanie spôsobiť aj smrť.

V súčasnom systéme sa jednotlivcovi upiera právo rozhodnúť, či je ochotný podstúpiť tieto riziká, akokoľvek zriedkavé sa môžu javiť. Treba podotknúť, že dokázateľne nie sú také zriedkavé, ako ukazujú úradné vyhlásenia. Situácia je skreslená aj nízkym povedomím lekárov i pacientov.

Ďalším problémom je, že ľudia sú nútení konať v rozpore so svojím morálnym, etickým, náboženským a iným presvedčením, napríklad kvôli používaniu genetického inžinierstva či ľudských embryonálnych buniek pri výrobe vakcín.
  • Obsahujú vakcíny ľudské embryonálne bunky z potratov?

Pri výrobe vakcín proti rubeole, ovčím kiahňam a hepatitíde A, vírusy sú pomnožené na humánnych diploidných bunkách MRC-5. MRC-5 je katalógové označenie pre bunkovú kultúru, ktorá sa získava množením pľúcneho tkaniva umelo potrateného 14-týždňového ľudského plodu mužského pohlavia. Používa pri výrobe vakcín Priorix a Priorix Tetra, Varivax, Havrix, Twinrix, ako aj v minulosti používaných Zostavax, Vaqta, Ambirix. Vakcína M-M-RVAXPRO sa vyrába s použitím WI-38, čo je tkanivo získané množením pľúcnych buniek 3-mesačného plodu ženského pohlavia.

Nedá sa pre konkrétnu dávku vakcíny povedať, či obsahuje bunky z tkanivovej kultúry. Vakcíny sú filtrované, avšak filtrácia je nedokonalá a prítomnosť buniek sa nikdy nedá vylúčiť na 100%. Zdravotným rizikom však nie sú len samotné bunky, ktoré môžu vyvolať rakovinu, ale aj fragmenty DNA z týchto buniek. Prieniku tejto DNA sa nedá zabrániť a obsahujú ju všetky vakcíny množené na živých tkanivách. Niektoré jej riziká sú známe už 30 rokov, no výskum sa príliš neponáhľa a regulačné úrady netlačia na výrobcov, aby problém riešili.

Rizikom sú samozrejme aj desiatky známych či neznámych vírusov, ktoré pochádzajú z ďalších médií použitých pri výrobe, napr. z teľacej krvi, a ktorými sú tieto bunkové kultúry za 50 rokov neustáleho množenia infikované.

Po stránke morálnej, etickej a náboženskej je jedno, či vakcína obsahuje bunky alebo nie, pretože na začiatku bol umelý potrat ľudského plodu. Navyše, pri výskume a vývoji vakcíny proti rubeole bolo vo všeobecnosti použitých vyše 80 umelo potratených plodov. Problém je o to temnejší, že Japonsko používa vakcínu, pri ktorej vývoji a výrobe nebol použitý umelý potrat. Technologicky teda takúto etickejšiu vakcínu je možné vyrobiť, čo sa pred obyvateľstvom zamlčuje.
  • Čo teda navrhujete?

Zastávame model uplatňovaný v demokraciách, napríklad Nemecku. Očkovanie je iba odporúčané. Odporúčané vakcíny plne hradí štát a obete sú odškodňované. Každý si slobodne vyberie, či, kedy a v akom rozsahu sa zaočkuje. Ostatné vakcíny si musia hradiť pacienti, tak ako je to aj u nás. Zaočkovanosť je v týchto krajinách vysoká.
  • Čo ak budú neočkovaní ohrozovať očkovaných?

Skúsenosti z krajín EÚ tomu nenasvedčujú. Napríklad v Británii je očkovanie nepovinné už 100 rokov. Nikto sa azda nebojí cestovať ani do Nemecka či Rakúska. Napokon, každý sa môže zaočkovať a ak očkovanie skutočne chráni, tak sa predsa už nemá čoho obávať. Každý človek je zodpovedný za seba a svoje zdravie; u detí je zodpovednosť prenesená na rodičov.

Obávať by sa mohli skôr neočkovaní ľudia, pretože "nie sú chránení". Po niektorých vakcínach práve očkovaní ľudia šíria vo svojom okolí živé vírusy, čo môže byť nebezpečné napr. pre tehotné ženy v ich okolí (MMR, živá polio vakcína,...) Odolnosť je však v skutočnosti omnoho zložitejšia otázka a nedá sa zúžiť len na vakcíny.

Väčšina povinných vakcín v skutočnosti nechráni pred šírením nákazy ale len zabraňujú najťažším formám ochorenia - vo všeobecnosti sa dá povedať, že očkovanie chráni len očkovaného (ak vôbec). Máme sa azda báť každý každého? Práve strachom sa presadzuje očkovanie.
  • Ak sa zaočkuje väčšina, všetci sú chránení?

Teória kolektívnej imunity je síce populárna, no v praxi sa nepotvrdila. Dokonca sa zdá, že práve vysoko zaočkované populácie sú náchylnejšie na vznik epidémií.
  • Je iba ilúziou, že väčšina ľudí je dnes imúnna vďaka očkovaniu. Skutočnosť je taká, že rozsah očkovania bol v minulosti omnoho menší, takže veľká časť dospelých nebola očkovaná proti všetkým chorobám, ktoré sa dnes očkujú u malých detí.
  • Dokonca aj u mnohých z tých ochorení, ktoré sa očkujú dlhodobo, väčšina obyvateľstva už zrejme nemá žiadnu odolnosť z očkovania, pretože tá len zriedkavo trvá dlhšie než 5-10 rokov, ak vôbec nejaká bola.
  • Účinnosť jednotlivých vakcín je rôzna, maximom je približne 85%, zvyčajne však menej. Dôkazy o skutočnej účinnosti jednotlivých vakcín sú celkovo slabé.
  • Mikróby chcú prežiť, preto mutujú. Novorozvinuté kmene vakcíny nezachytávajú. Často sa to deje práve vo vysoko preočkovaných populáciách. Výrobcom trvá určitý čas, kým zmenia zloženie vakcín. Staršie očkovania môžu byť rovnako bezcenné ako nové.
  • Väčšina povinných vakcín má za cieľ len zmierniť priebeh ochorenia u očkovaného a nie je preukázané, že by bránili šíreniu ochorenia. U niektorých je to dokonca z princípu vylúčené (záškrt, tetanus, čierny kašeľ, polio-v súčasnosti používaná, TBC,...)
Zhrnutie: Významná časť populácie ani dnes nie je odolná. Pri určitých chorobách dokonca ide o väčšinu obyvateľstva. Aj očkovaní môžu efektívne šíriť nákazu. Celkové posilňovanie imunity je preto dôležitejšie, než neustále očkovanie novými vakcínami.
  • Očkovanie vraj vytlačilo nebezpečné choroby. Čo ak sa vrátia?

Je to bežná a všeobecne rozšírená predstava, avšak ide skôr o populárnu rozprávku, pretože nemá podporu v skutočných dátach.

Detská úmrtnosť, vrátane úmrtnosti na infekčné ochorenia, klesala v rôznych krajinách za posledných 100-200 rokov, vďaka zlepšeniam hygieny, sanitácie, výživy. Masové očkovanie sa objavilo až v 50. rokoch 20. storočia, v čase, keď mali ochorenia najväčší pokles už za sebou, a nemalo naň priaznivý vplyv. Rovnako klesali aj choroby, voči ktorým neexistuje vakcína. Ďalším dôvodom "papierového" poklesu je pod-hlasovanie a používanie príbuzných diagnóz u očkovaných detí - lekári sa zdráhajú napísať diagnózu ochorenia, proti ktorému bolo dieťa očkované, skôr majú sklony automaticky ho vylúčiť a napísať iné, podobné ochorenie.

Keďže ochorenia nevymizli vďaka očkovaniu, neobávame sa, že by hrozil návrat ochorení kvôli neočkovaniu. Zdravotný stav obyvateľstva by mohlo ohroziť skôr zhoršenie hygieny, sanitácie, výživy, a tiež podkopávanie imunity neuváženými lekárskymi zásahmi, ako sú napríklad nadmerné používanie antibiotík a očkovania.

Práve nadmerné očkovanie vyčerpáva imunitný systém a vytvára pôdu pre nové vážne ochorenia. Koncept neustáleho očkovania nemá žiadne medze. Existujú tisíce chorôb, a aj celkom banálne choroby dokážu za určitých výnimočných podmienok zabiť. Budeme sa preto všetci plošne očkovať každou novou vakcínou?
  • Rozvojové krajiny predsa trpia epidémiami kvôli nízkej zaočkovanosti?

V skutočnosti je tam na základe nekonečných masových kampaní UNICEF zaočkovanosť porovnateľná alebo aj vyššia než v niektorých európskych krajinách, napriek tomu je tam o niekoľko rádov vyššia úmrtnosť na infekčné ochorenia, z ktorých viaceré sa v Európe vôbec nevyskytujú od čias, kedy stúpla životná úroveň.
  • Osýpky zabijú ročne desaťtisíce ľudí!

Je to síce pravda, no takéto štatistiky sú obyčajným zastrašovaním. Príčinou chorobnosti a úmrtnosti v rozvojových krajinách nie sú detské choroby, ale zúfalá úroveň hygieny, sanitácie a výživy. V takýchto podmienkach (vyhladnutí ľudia bez pitnej vody a bez možnosti základnej hygieny) môže byť smrteľnou ktorákoľvek choroba. Mali by sme sa radšej zaoberať relevantnými údajmi z rozvinutých krajín a nepodliehať nedôstojným manipuláciám. Osýpky u zdravého, dobre živeného dieťaťa nie sú nebezpečné. Obete osýpok v Európe sa dajú spočítať na prstoch a je nezodpovedaná otázka, koľko z nich trpelo vinou nesprávnej liečby; rizikovými faktormi osýpok sú nedostatok vitamínov A a C a zrážanie horúčky liekmi.
  • Kiahne sú predsa veľkým úspechom očkovania!

Tvrdí sa to často, avšak historické dokumenty tento názor nepodporujú. Všetky infekčné ochorenia vrátane kiahní boli na ústupe už pred plošným očkovaním, vďaka zlepšeniam hygieny, sanitácie, výživy. Očkovanie proti kiahňam sa síce vykonávalo s veľkým nadšením, no zároveň budilo vážne námietky u odbornej i laickej verejnosti, pretože v mnohých krajinách drasticky zhoršilo chorobnosť i úmrtnosť. Po desaťročia bola úmrtnosť na očkovanie vyššia než úmrtnosť na kiahne. Kiahne porazilo dôledné uplatňovanie karantény.
  • Obrnu sme porazili vďaka očkovaniu. Alebo nie?

Polio je bolestnou kapitolou očkovania. Zmenou diagnostických kritérií sa v niektorých krajinách vyrobila priaznivá štatistika napriek tomu, že obidva typy vakcíny spôsobovali obrnu, často dokonca vo väčšej miere, než choroba samotná. Na Slovensku sa ochorenie nevyskytuje od roku 1960, no vakcínová obrna (VAPP) pokračovala. Vakcína spôsobovala šírenie živého vírusu na blízke osoby, a keďže boli zaznamenané mutácie vírusu a hrozba závažných ochorení, musela byť v roku 2005 stiahnutá aj v SR (ako v jednej z posledných krajín Európy).

Nedostatky výrobného procesu vakcíny a ignorácia na strane WHO a zdravotníckych autorít spôsobili nakazenie stoviek miliónov ľudí opičím vírusom SV40, ktorý sa rozšíril aj v strednej Európe. Tento vírus spôsobuje rakovinu, predovšetkým mozgu, kostí, pľúc a lymfatického systému.
  • Nebojíte sa tetanu?

Rešpekt pred ochorením je prirodzená vec. Farmakopriemysel však cielene rozosieva do myslí ľudí paniku. Strach je zakorenený tak hlboko, že aj mnohí kritici očkovania sa očkujú aspoň proti tetanu.

Informácie pomáhajú zmysluplne čeliť strachu a riziku. Tetanus je zriedkavé, no bezpochyby vážne ochorenie, v 5-10% prípadov až smrteľné (pri zlej liečbe je úmrtnosť ešte omnoho vyššia, na Slovensku až 70%). Najlepšou prevenciou je dôkladné vyčistenie a dezinfekcia každej rany. Nad účinnosťou očkovania však existujú oddávna vážne, nezodpovedané otázky. Lekári nepoznajú dostatočne všetky možnosti liečby.
  • Čím vyššia zaočkovanosť, tým menšia úmrtnosť

Toto celkom zjavne neplatí. Niektoré štúdie dokonca preukázali pravý opak - čím vyššia zaočkovanosť, tým vyššia úmrtnosť. Aby sa hrozba ochorení priblížila slovenskému obyvateľovi, často sa citujú epidémie záškrtu v krajinách bývalého Sovietskeho Zväzu začiatkom 90. rokov minulého storočia, avšak zamlčuje sa, že príčina epidémií nebola nízka zaočkovanosť, ale súhra celkom iných okolností.
  • Očkovanie predsa posilňuje imunitný systém?

Tento názor nie je vedecky dokázaný a je už prekonaný. Očkovanie neposilňuje imunitný systém, iba posúva imunitnú rovnováhu od Th1 (všeobecnej-bunkovej) smerom ku Th2 (špecifickej-protilátkovej čiže humorálnej) imunite. Dôsledkom je menej prejavov akútnej zápalovej reakcie, čiže zdanlivo menšia chorobnosť, no zároveň väčšia miera chronických a alergických prejavov.

Zvlášť škodlivé je to pri malých deťoch, ktoré sú od narodenia prirodzene naklonené skôr ku Th2. Očkovanie teda ešte viac podkopáva ich odolnosť voči bežným chorobám, bráni rozvinutiu dôležitej Th1 zložky imunity a môže zhoršiť alebo vyprovokovať alergické a autoimúnne ochorenia (vrátane syndrómu ASIA).

Ďalším aspektom je efekt "negatívnej fázy", kedy práve v týždňoch po očkovaní je človek zraniteľnejší voči akýmkoľnek ochoreniam. Táto vlastnosť - potlačenie imunity - sa v rôznej miere potvrdila u mnohých vakcín, niektoré parametre imunitného systému môžu po očkovaní dočasne pripomínať AIDS.
  • Nežiaducich účinkov očkovania je veľmi málo

  • V skutočnosti sa jednoducho nehlásia a bagatelizujú. Podľa oficiálnych odhadov je hlásených menej než 1% nežiaducich účinkov akýchkoľvek liekov. Pri očkovaní je toto číslo pravdepodobne nižšie, keďže pacienti aj lekári veria, že nežiadúce účinky "prakticky neexistujú".
  • Pacient nebýva poučený ani len o tých nežiaducich účinkoch, ktoré sa priamo uvádzajú v príbalovom letáku, preto si zdanlivo nesúvisiace ťažkosti jednoducho nedá do súvislosti s očkovaním. Keď je pacient (alebo rodič dieťaťa) poučený o všetkých pozorovaných nežiaducich účinkoch, nežiaduce účinky sú odrazu mimoriadne časté.
  • Niektoré chronické nežiaduce účinky sa prejavia po týždňoch, dokonca mesiacoch, kedy pacient už dávno zabudol, že bol očkovaný.
  • Ak sa očkuje malé dieťa, nedokáže povedať, čo ho bolí, a plač sa mylne prisudzuje zúbkom alebo kolike.
  • Zvyčajne sťažnosť pacienta na nežiaduci účinok vakcíny lekár jednoducho odmietne ako "nesúvisiaci" a nikde nehlási, hoci jeho povinnosťou nie je skúmať, ale hlásiť. Motívy môžu byť rôzne: zažité presvedčenie, že vakcíny zachraňujú životy a teda nemôžu ublížiť; viera že nežiaduce účinky sú "také zriedkavé že vlastne ani neexistujú" resp. že "sa s nimi určite jeho pacient nestretne"; faktická neznalosť možných nežiaducich účinkov vakcíny ktorú podáva; strach pred možnými negatívnymi zisteniami s ktorými by sa musel vnútorne  vysporiadať; zakrytie svojho odborného zlyhania ak napr. očkoval dieťa napriek kontraindikáciám; a samozrejme mnohé iné.
  • Niektorí lekári síce súvislosť s vakcínou ústne priznajú, no nie sú ochotní "dať to na papier".
  • Aj z toho mizivého percenta nežiaducich účinkov, ktoré si pacient všimol a lekár uznal a zapísal do zdravotnej dokumentácie, len 3% sú ohlásené Úradu verejného zdravotníctva.
  • Úrad verejného zdravotníctva zoznam ďalej rázne zoškrtá o prípady, ktoré považuje za "nesúvisiace". Podľa verejných vyhlásení predstaviteľov môžeme dôvodne predpokladať, že čím závažnejší následok, tým menšiu má šancu na uznanie súvislosti s vakcínou.
  • Výsledkom celého procesu je, že papierovo nežiaduce účinky takmer neexistujú.
  • Príkladom, ako v skutočnosti nefunguje systém ohlasovania, je vakcína proti chrípke. Helena Hudecová z ÚVZ SR tvrdí, že "za posledných 5 chrípkových sezón sa vyskytli iba dva nežiaduce účinky očkovania, aj to očakávané". Poďme teda počítať. V rokoch 2006-2011 bolo zaočkovaných cca 600000, cca 687000, 692217, 669 531 a cca 492000 obyvateľov. To znamená spolu 3141000. Podľa príbalových letákov vakcín, ktorý obsahuje predovšetkým pomerne spoľahlivé dáta z klinických štúdií, niektoré nežiaduce účinky nastávajú u viac než 10% zaočkovaných, niektoré u 1-10% a sú tu aj vážne, ktoré nastávajú u 0,1-0,001% očkovaných. Takže za 5 rokov muselo nastať vyše 314000 ľahších, vyše 31400 mierne ťažších a 3-300 ťažkých nežiaducich účinkov. Ohlásené sú dokopy 2. To znamená, že miera ohlasovania je cca 1:172000. Inými slovami, na jeden ohlásený nežiaduci účinok chrípkovej vakcíny pripadá na Slovensku vyše stosedemdesiattisíc neohlásených.
    • Ako hlásiť nežiaduci účinok?

    Nie je potrebné dokazovať súvislosť, hlási sa už samotné podozrenie, že nežiaducu reakciu spôsobil liek, a to na RÚVZ aj na ŠÚKL. Lekár je povinný, no ak povinnosť neplní, hlásiť môže aj pacient. Používa sa na to tlačivo ŠÚKL, ktoré po vyplnení treba poslať na adresu uvedenú v tlačive.
    • Vakcíny sú bezpečné, lebo sú schválené

      • Tento argument dokonca už použili aj údajní odborníci na RÚVZ. Pravdou je, že schválenie vakcín podlieha len slabým kontrolám a skúškam, ktoré nezaručujú dlhodobú bezpečnosť. Viaceré vakcíny museli byť stiahnuté kvôli nebezpečnosti a mnohé ešte stiahnuté budú.
      • Pravdou tiež je, že v rámci schvaľovania výrobca predkladá aj zoznam nežiaducich účinkov, ktoré počas svojich krátkodobých skúšok objavil. Tento zoznam je oficiálnou súčasťou dokumentácie a schválením sa magicky nevytratí, ale naopak, premieta sa do príbalového letáku. Ak teda prijímame akt "schválenia", tak musíme akceptovať aj zoznam známych rizík; azda nikto pri zdravých zmysloch nebude tvrdiť, že byrokratický úkon ("okrúhle razítko") dokáže vylepšiť biochemické vlastnosti vakcíny!
      • Mnoho liečiv je tiež "schválených", a pritom bezpečné rozhodne nie sú, popri tisíckach iných liekov spomeňme napríklad chemoterapeutiká. Až 20% "schválených" liekov musí byť stiahnutých z trhu.
      • Automobily tiež podliehajú normám, sú "schválené", a napriek tomu tisíce ľudí zomierajú na cestách.
    • Všetky zložky vakcín sú bezpečné, lebo sú v malých množstvách

    Takéto tvrdenie predstavuje nevedomosť, zavádzanie alebo vedomé klamstvo. U viacerých zložiek sa nikdy vedecky neskúmal ich celkový dopad v danej forme na zdravie malého dieťaťa, na jeho imunitný a nervový systém, pritom ide o známe jedy - thimerosal je prudko toxická zlúčenina ortute, soli hliníka sú toxické, formaldehyd je karcinogén, polysorbát 80 spôsobuje vo väčších dávkach neplodnosť laboratórnych zvierat. Tieto látky sa podávajú bez znalostí ich dopadu nielen na zdravé deti, tobôž na deti nejakým spôsobom oslabené.

    Nikdy sa špecificky neskúmal dlhodobý dopad podávania týchto látok v kombináciách, v akých sa nachádzajú vo vakcíne, ani v kombinácii viacerých vakcín podávaných súbežne.

    Tvrdenia o "bezpečnosti" sa v skutočnosti zakladajú na krátkych niekoľkodňových skúškach vakcín, a na informáciách z dobrovoľných systémov hlásenia nežiaducich účinkov, ktoré hrubo zlyhávajú aj pri sledovaní akútnych nežiaducich účinkov, a vôbec nie sú stavané na sledovanie chronických následkov, ktorých rozvinutie trvá týždne až roky od očkovania.

    Ďalším argumentom bývajú "rozsiahle" epidemiologické štúdie, ktoré patria medzi najmenej spoľahlivý typ vedeckých štúdií a spočívajú v manipulácii s dátami a nie v skúmaní konkrétnych detí. Zvyčajne bývajú financované a/alebo vykonávané subjektami s ťažkým konfliktom záujmov - výrobcami vakcín alebo úradmi zodpovednými za očkovanie. Niektoré z najviac citovaných štúdií už boli preukázané ako vedecký podvod, napr. tzv. Dánska štúdia.
    • Treba to nechať na odborníkov...

    Ak by sme pripustili túto logiku, potom aj značku a typ auta by nám mali diktovať odborníci; malo by to dokonca omnoho väčšie opodstatnenie, keďže pri autonehodách zahynie podstatne viac ľudí než na následky ochorení proti ktorým sa plošne očkuje. V skutočnosti však človek nemusí byť automechanik aby dokázal posúdiť výhody a nevýhody auta podľa tých kritérií, ktoré sú pre neho dôležité. Keby mal človek kvalitné informácie, tak posúdenie rizika vakcíny a rizika ochorenia je otázka základoškolskej matematiky. O veciach, ktoré sú pre neho nejasné, sa vždy môže s odborníkom poradiť.

    V skutočnosti však informácie nie sú vôbec také kvalitné, aké by mali byť, a tak ani odbornosť nestačí na kvalitné rozhodnutie.

    Mnohým ľuďom sa nepáčia rôzne byrokratické regulácie a nariadenia týkajúce sa zakrivenia banánov a uhoriek, žiaroviek atď a pritom nemajú problém, ponechať rozhodovanie o otázkach zdravia úplne cudzím ľuďom. Niektorí ľudia však považujú zdravie za natoľko dôležité, že radšej preberú zodpovednosť i rozhodnutie na seba, než na byrokratický aparát, ktorý, ako vo všeobecnosti vieme, vždy nefunguje transparentne a v prospech občana.

    História ukazuje, že v dôležitých otázkach, kam patrí aj zdravie, sa nedá ani odborníkom bezvýhradne dôverovať. Pred 200 rokmi, najlepší odborníci si odmietali umývať pred operáciou ruky, pretože nedokázali pripustiť, že ich špinavé ruky spôsobujú infekcie a úmrtia, a ak by na umývanie pristúpili a úmrtnoť by poklesla, tak by sami poskytli proti sebe usvedčujúci dôkaz a ich svedomie alebo ego by to neunieslo. Preto zvolili prístup "radšej nevedieť" a naďalej škodili svojim pacientom! Zdravý rozum je dôležitou ochranou pred omylmi odborníkov. Máte istotu, že očkovanie nie je pre lekárov presne rovnakou historickou skúškou charakteru ako bola kedysi hygiena?

    Navyše, údajní odborníci často nevedia o očkovaní ani toľko, koľko si sám naštuduje svedomitý rodič. Lekári dostanú počas štúdia len málo informácií o očkovaní a sú neustále vychovaní k pozitívnemu, až nekritickému postoju, ktorý je príznačný aj pre subjekty závislé od financií výrobcov, ako aj spriaznené vládne a nadnárodné inštitúcie.
    • Odborníci vraj jednohlasne schvaľujú očkovanie...

    Názory sú v skutočnosti rozmanité. Napriek jednostranným informáciám, ktorému sú vystavení aj lekári, nájdu sa aj odborníci s opatrnými a niekedy aj veľmi kritickými názormi, a žiaľ, práve tie bývajú omnoho bližšie k preukázateľným faktom.

    Vedľajšie účinky vakcín sú zdokumentované v odbornej literatúre. Tisícky poškodení bolo súdne a znalecky preukázaných. Systémy hlásenia vedľajších účinkov obsahujú desaťtisíce prípadov, hoci pokrývajú len malú časť skutočného výskytu vedľajších účinkov. Testy bezpečnosti bývajú krátkodobé a malé. Mechanizmus účinku vakcín nie je dostatočne preskúmaný, vplyv vakcín na celkový dlhodobý zdravotný stav obyvateľstva je v podstate neznámy. Tieto fakty, spolu s našimi ľudskými skúsenosťami, ukazujú na omnoho hlbší problém, než sú úrady ochotné pripustiť. Znepokojivé je o to viac, že obeťami akýchkoľvek omylov sú najmä bezbranné deti a následky sa môžu objaviť veľmi neskoro. Nezriedka sa prizná nebezpečnosť alebo neúčinnosť konkrétnej vakcíny až po rokoch masového používania.
    • Ste proti všetkým vakcínam?

    Názory členov nášho združenia sú rôzne, avšak zásadne namietame proti:
    • Očkovaniu príliš malých detí. Do 2 rokov sa najviac vyvíja imunitná a nervová sústava, takže akékoľvek nežiadúce účinky sú v tomto veku najhoršie. Japonsko v roku 1975 upustilo od očkovania detí do 2 rokov, hoci neskôr v roku 1988 ho opäť povolilo.
    • Kumulácii mnohých vakcín naraz. Je to priveľká záťaž pre nezrelý imunitný systém malého dieťaťa.
    • Zbytočným vakcínam. Niektoré vakcíny sú pre malé deti plošne zbytočné (hepatitída B). Voči vakcíne osýpky-mumps-rubeola sú vážne námietky, pretože odsúva ľahké detské ochorenia do vyššieho veku, kedy je väčšie riziko komplikácií. Čierny kašeľ je nebezpečný vo veku do 6 mesiacov, kedy však očkovanie nechráni, alebo len obmedzene (prvá dávka v 3 mesiacoch...). Očkovanie by malo plne chrániť od 1 roku (po tretej dávke vakcíny), avšak vtedy už nejde o natoľko závažné ochorenie. Aj ďalšie vakcíny majú svoje "háčiky".
    • Nebezpečným prísadám a kontamináciám vakcín. Vakcíny obsahujú prudko jedovaté a rakovinotvorné látky, v škodlivých množstvách. Takéto látky by sa v liekoch vôbec nemali vyskytovať. Ich podávanie malým deťom je cynické. Nebezpečné sú tiež kontaminujúce zvieracie vírusy, ktoré sa do vakcín dostávajú pri výrobnom procese. Môžu spôsobovať rakovinu. Zvyšky DNA z bunkových kultúr môžu spôsobovať autoimúnne ochorenia, meniť ľudskú DNA s spôsobovať rakovinu.
    • Zatajovaniu zložiek vakcín a nežiaducich účinkov, ako sa to na Slovensku deje v prípade viacerých detských vakcín.
    • Používaniu vakcín, vyrobených nehumánnym, nedôstojným spôsobom. Niektoré vakcíny sú pestované na bunkách z umelo potratených bábätiek, na ľudských nádorových bunkách, alebo na trpiacich zvieratách. Všetky tieto metódy sú nedôstojné, navyše predstavujú riziko prenosu známych alebo neznámych faktorov ochorení. Niektoré nové vakcíny sa vyrábajú metódou génového inžinierstva a ich dlhodobá bezpečnosť nebola dostatočne preukázaná.
    Preto zhromažďujeme informácie a zdroje, ktoré pomáhajú ľuďom pri rozhodovaní, aké riziko pre nich predstavuje ochorenie, aké vakcína, a aké iné možnosti prevencie a liečby existujú.
    • Dobre. Ak bude očkovanie dobrovoľné, nemal by si neočkovaný človek hradiť prípadnú liečbu?

    Táto otázka sa týka princípu solidarity v zdravotnom systéme. Existujú príklady, kedy ani vyložene rizikové správanie nevedie ku podobným sankciám. Napríklad fajčiari ani alkoholici si nemusia hradiť liečbu rakoviny, kardiaci či diabetici nedodržiavajúci životosprávu si nemusia hradiť celú liečbu apod.
    • Neočkovanie sa nedá považovať za rizikové správanie. Naopak, môže u konkrétnych ľudí predísť rozvinutiu vážnych chronických ochorení, ako je potravinová alergia, autizmus, ADHD, astma, ekzémy, roztrúsená skleróza, cukrovka. Tieto sú pre spoločnosť omnoho nákladnejšie a častejšie, než prípady ochorenia neočkovaných ľudí na niektorú chorobu z "povinného" kalendára.
    • Dopredu sa nedá zistiť, či najbližšie očkovanie vyvolá alebo nevyvolá niektoré z týchto ochorení, hoci ľudia s poruchami imunity (vrátane alergií a ekzémov) v rodine sú všeobecne pod vyšším rizikom.
    • Očkovanie nezaručuje ochranu, takže nie je isté, že by sa u konkrétneho jedinca dalo ochoreniu vyhnúť.
    • Ak by sme otvorili túto otázku, museli by sme otvoriť ďalšie súvisiace otázky:
      • Kto uhradí náklady na liečbu, ak očkovaný ochorie na predmetnú chorobu?
      • Kto uhradí náklady na liečbu poškodení očkovaním? Ak bude očkovanie dobrovoľné a pacient sa slobodne rozhodne, poučený o možných prínosoch a rizikách, nemal by niesť zodpovednosť za prípadné následky? Niektoré deti po očkovaní BCG musia absolvovať antibiotickú a chirurgickú liečbu. Po hexavakcíne sa bežne vyskytujú infekcie dýchacích ciest a stredného ucha. Požadovanie plnej úhrady by bolo veľmi kruté napríklad v prípade cukrovky, jedného zo zriedkavých, no možných následkov očkovania.
    Preto sa nazdávame, že najlepší je model po vzore Nemecka, ako je uvedené vyššie.
    • Ak sa nezaočkujeme, čo nás ochráni pred chorobami?

        • Odpoveď je jednoduchá: ten istý imunitný systém, ktorý vás chráni pred stovkami útokov každý deň. Otázka je síce prirodzená, pretože vďaka dlhoročnej propagande je pevne zakorenený dojem, že "vakcíny chránia pred ochorením". Toto tvrdenie je však veľmi slabo preukázané, a z dlhodobého hľadiska nikto nepreukázal, že by očkovanie malo pozitívny vplyv na zdravotný stav ako taký, aj keby potlačilo klinický výskyt konkrétnej choroby. Za predpokladu, že očkovanie nechráni, a napriek tomu ľudia nedostávajú ochorenia, hoci sa nijak špeciálne nechránia, potom nie je dôvod na obavu z ochorení.
        • Ak chcete posilniť imunitný systém, všeobecne uznávanými opatreniami sú:
          • dostatok kvalitného spánku
          • časté umývanie rúk, a hygiena celého tela
          • dostatok tekutín, dospelí aspoň 2,5 litra vody denne (nie chemicky upravovaných nápojov)
          • pravidelný denný režim
          • pravidelná, kvalitná a pestrá strava (najdôležitejšie sú raňajky, potom obed), aspoň 5 rozdelených dávok ovocia alebo zeleniny
          • dostatok vitamínov, či už v prírodnej forme, alebo aspoň pomocou výživových doplnkov
          • znížiť prísun cukru a umelých sladidiel
          • psychická pohoda, eliminovať stres, usporiadať myšlienky
          • láskyplné rodinné a spoločenské zázemie
          • každodenný pohyb, cvičenie