Odborný článok stiahnutý – damage control alebo relevantné námietky?
Pred nedávnom sme informovali o recenzovanom článku, ktorý spochybnil účelnosť plošného očkovania proti COVID-19. Podľa autorov totiž na 3 úmrtia na COVID-19, ktorým možno predídeme očkovaním, pripadnú 2 úmrtia spôsobené očkovaním.
Článok spôsobil veľký rozruch a na protest odišla polovice členov redakčnej rady, potom bol článok žurnálom stiahnutý.
Kritiku na článok napísala profesorka Helen Petousis-Harris, PhD z univerzity v Aucklande, ktorá je členkou WHO GACVS, Brighton Collaboration a ďalších globalistických inštitúcií presadzujúcich očkovanie. Neprekvapuje, že toto zďaleka nie je jej prvý útok na odborníkov kritizujúcich očkovanie.
Očakávali sme, že kritika článku bude obsahovať tvrdé argumenty a údaje. Avšak argumenty sú prekvapivo slabé. Ak odmyslíme, že „autori nie sú vakcinológovia“, čo je v podstate argumentum ad hominem, spochybnenie samotných záverov štúdie spočíva na dvoch argumentoch:
Prvým je, že autori použili izraelskú štúdiu u 1,2 milióna ľudí, ktorá počítala hodnotu NNTV (počet ľudí, ktorých treba zaočkovať, aby sa predišlo jednému úmrtiu na predmetné ochorenie). Kritika tvrdí, že účinnosť očkovania sa „nikdy“ nepočíta ako NNTV. To však celkom zjavne nie je pravda. Okrem iného, tento ukazovateľ sa v minulosti vyhodnocoval napríklad aj pri čiernom kašli. NNTV je veľmi dôležitý ukazovateľ, avšak pripúšťame, že značne nepohodlný pre vakcinačných apologétov prípadne lobistov, pretože dosť názorne ukazuje (ne)opodstatnenosť jednotlivých očkovacích stratégií.
Kritika sa sťažuje, že NNTV nezohľadňuje „kolektívnu imunitu“. Avšak zatiaľ neexistujú priame vedecké dôkazy o tom, že by COVID vakcíny nejakú kolektívnu imunitu vytvárali. V dokumentácii vakcín vo verzii 6/2021 sa stále píše: „Vplyv očkovania na šírenie vírusu SARS-CoV-2 v komunite zatiaľ nie je známy. Tiež nie je zatiaľ známe, do akej miery môžu zaočkované osoby naďalej prenášať a šíriť vírus„.
Druhou výhradou je, že na účely vyhodnotenia rizika očkovania autori použili údaje z holandského pasívneho systému hlásenia nežiaducich účinkov Netherlands Pharmacovigilance Center (Lareb). Vakcinační apologéti prípadne lobisti takéto systémy nemajú radi a s obľubou poukazujú na fakt, že hlásenie v systéme nie je dôkazom, že nežiaduci účinok naozaj spôsobila vakcína. To je síce pravda, ale nikdy nespomenú druhý fakt – že je známa veľká podhlásenosť, takže do systémov je ohlásených len cca 1-10% skutočného výskytu nežiaducich účinkov; väčšinu nežiaducich účinkov jednoducho nikto nikde nehlási. Takže aj keby nesúviselo každé hlásenie s vakcínou, tak pri potenciálne 10- až 100-násobne vyššom reálnom výskyte je tu stále dôvod k starostiam.
S kritikou súhlasíme v jednom – autori mali jasne uviesť, že ide o podozrenia na nežiaduce účinky. Ale mali zároveň uviesť aj fakty o podhlásenosti, ktoré dávajú existujúcim hláseniam 10- až 100-násobne väčšiu váhu.
Autorka ďalej presviedča, ako skvele funguje sledovanie a vyhodnocovanie nežiaducich účinkov. Na túto tému by sa dalo dlho a bolestne rozprávať a členke GACVS by mali byť známe príspevky zo svetovej konferencie WHO z decembra 2019, ktoré ukázali biednu úroveň zisťovania nových a nečakaných nežiaducich účinkov, ako aj porozumenia ich mechanizmom.
Najväčšiu obavu si autorka robí z narušenia dôvery v očkovanie.
Nuž, podľa nás k narušeniu tejto dôvery celkom postačuje zavádzanie verejnosti zo strany autorít, napríklad ohľadom (dosiaľ vedecky nepreukázanej) dosiahnuteľnosti kolektívnej imunity z očkovania, a možné potláčanie iných účinných metód prevencie a liečby.
A najväčšou bodkou za týmito úvahami je pohľad do amerického systému hlásenia nežiaducich účinkov VAERS, kde COVID vakcíny v počte podozrivých úmrtí (5000) už presiahli počet hlásení za všetky ostatné vakcíny dohromady za 30 rokov. Pochybujeme, že práve takto vyzerá bezpečná vakcína.
