Stanovisko Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania k tvrdeniam pracovnej skupiny pre imunizáciu MZSR.
Obsah
- Obsah
Úvod
Všeobecné tvrdenia
Thimerosal v očkovacích látkach
Štúdia z Veľkej Británie
Švédska štúdia
Očkovanie a porucha imunitného systému
Očkovanie a autizmus
Taylorova štúdia
Dánska štúdia
Prípad Wakefield
Očkovanie a diabetes mellitus
Očkovací kalendár
Záver
Zdroje
Na webovej stránke úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) je od roku 2009 zverejnený materiál „Odborné informácie k témam, ktoré najčastejšie uvádza Iniciatíva na uvedomenie si rizík očkovania“,[1] ktorý vyprodukovala pracovná skupina pre imunizáciu (PSI).
V nasledovnom dokumente uvádzame stanovisko Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania ku tvrdeniam pracovnej skupiny pre imunizáciu.
Úvod
Považujeme za neštandardné v demokratickej spoločnosti, aby sa verejné inštitúcie vyjadrovali na adresu aktivít občianskych združení, akým je aj Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania (ďalej len Iniciatíva).[2] Naopak, je legitímne a potrebné, aby sa občania pýtali úradov na vedecky platné dôkazy o účinnosti, účelnosti a bezpečnosti očkovania — invazívneho lekárskeho zákroku, ktorý sa na Slovensku plošne vynucuje pod hrozbou pokuty ako v jednej z posledných krajín Európy. Úrady by mali byť schopné nad všetku pochybnosť prekázať opodstatnenosť týchto zákrokov. Žiaľ, je zrejme jednoduchšie útočiť na nositeľov kritických hlasov, než konečne poskytnúť relevantné odborné argumenty, a vykonať účinné opatrenia na zlepšenie katastrofálnej úrovne ohlasovania nežiaducich účinkov vakcín,[3] ktorú konštatovala aj kontrola ŠFZÚ,[4] a na ktorú neustále upozorňujeme.
Všeobecné tvrdenia
„Odporcovia očkovania neuvádzajú, aký ťažký môže byť priebeh infekčného ochorenia alebo jeho komplikácie“
Toto tvrdenie PSI je hrubo nepravdivé a svedčí o tom, že PSI sa neunúvala oboznámiť sa ani s našimi základnými materiálmi,[5] kde je podrobne opísaná väčšina očkovaných infekčných ochorení a ich možné komplikácie. Ako chce PSI komentovať naše informácie, keď ich vôbec nepozná? Povrchnosť prístupu PSI je zrejmá už z nadpisu, kde nedokázala správne uviesť ani len názov Iniciatívy.
Podotýkame, že naše občianske združenie má za cieľ v prvom rade informovanie o rizikách očkovania (máme to aj v názve). Zveličovanie rizika predmetných ochorení prenechávame iným subjektom, ktoré ho z rôznych dôvodov ochotne vykonávajú.
Ďalšie argumenty PSI pozostávajú zo všeobecných tvrdení o hrozbe ochorení a význame očkovania v ich ústupe, hrozbe ich návratu a takmer posvätnej nespochybniteľnosti očkovania. Keďže trend ústupu bol zrejmý dávno pred plošným zavedením očkovania, zásluha očkovania na tomto ústupe je spochybniteľná. Stále preto čakáme, s rastúcou skepsou, kedy začnú kompetentní poskytovať relevantné dôkazy v duchu zlatých štandardov EBM, čím by svoje tvrdenia konečne posunuli z úrovne dogmatiky, politických proklamácií, mytológie a marketingu, do serióznejšej, vedecky diskutovateľnej roviny.
Thimerosal v očkovacích látkach
„Svetová zdravotnícka organizácia vydala jednoznačné stanovisko, v ktorom na základe renomovaných štúdií vyvracia tvrdenia o škodlivosti thiomerzalu a ďalších prídavných látok, ktoré sa používajú pri výrobe vakcín. Napriek tomu výrobcovia očkovacích látok pristúpili k vylúčeniu thiomerzalu a dnes používané očkovacie látky pre deti do 2 rokov ho neobsahujú.“
PSI v ohľade thimerosalu (timerosalu/thiomersalu/tiomerzalu/merkurtiolátu/mertiolátu) cituje stanovisko Svetovej zdravotnej organizácie (WHO), na ktorú sa kompetentní vo všeobecnosti radi odvolávajú.[6] Veríme, že nedávno medializované škandály[7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19]vnesú trochu svetla do prepojenia WHO s farmaceutickými koncernami. Treba tiež podotknúť, že kým Americká akadémia pediatrov odporučila stiahnutie thimerosalu z vakcín už v roku 1999,[73] na Slovensku sa dojčatá rutinne očkovali vakcínami s vysokým obsahom thimerosalu ešte v roku 2007. Tvrdenie PSI je zároveň nepresné, pretože síce od roku 2008 „povinné“ vakcíny pre dojčatá už neobsahujú thimerosal, avšak vakcína Panenza proti chrípke H1N1, ktorou sa tohto roku očkovali deti od 6 mesiacov, thimerosal obsahuje v značnej dávke.[74]
„Sledovania potvrdili, že aj napriek vylúčeniu thiomerzalu z výrobného procesu, výskyt autizmu a diabetu sa nezmenil a stúpa tak isto, ako aj v krajinách, kde thiomerzal nepoužívajú. Od roku 2003 sa realizovalo sedem štúdií, ktoré vyvracajú príčinnú súvislosť medzi thiomerzalom vo vakcínach a vznikom autizmu. Vo Švédsku a Dánsku sa realizovala štúdia, ktorá skúmala vzťah medzi očkovaním a vznikom autizmu. Štúdia sledovala obdobie rokov 1980 – 1990, kedy sa ešte používali vakcíny s obsahom thiomerzalu. Nezistil sa nárast incidencie autizmu s porovnaním obdobia, kedy sa začali používať očkovacie látky bez obsahu thiomerzalu. Vo Veľkej Británii sa vyhodnocovali záznamy o vakcinácií 100 572 detí narodených v rokoch 1988 – 1997, z ktorých 104 trpelo autizmom. Taktiež nebol pozorovaný žiadny príčinný vzťah medzi expozíciou thiomerzalu a vznikom autizmu.“
Po všeobecných tvrdeniach PSI uvádza dve bližšie nešpecifikované štúdie, ktoré sa nám napriek chýbajúcej citácii podarilo identifikovať. Pozrime sa na ne detailnejšie.
Štúdia z Veľkej Británie
Štúdia z Veľkej Británie,[20] na ktorú sa PSI zrejme odvoláva, by mohla bez ťažkostí ašpirovať na titul najhoršia štúdia roka. Mala fatálne metodologické a vedecké nedostatky. Všetky deti v štúdii dostali takú istú vakcínu, líšil sa len čas podania. Štúdia neskúmala žiadne neočkované deti, takže z princípu nemôže poskytnúť informácie o vplyve thimerosalu na výskyt autizmu.
Štúdia bola postavená na Výskumnej databáze všeobecných lekárov (GPRD), u ktorej sa už na základe letmej validácie preukázali nesprávne údaje až u 20% detí, avšak autori jej spoľahlivosť už ďalej neskúmali. Validácia prebehla len u pacientov s diagnostikovaným postihnutím, aj to len u časti, celkovo len v podiele 1 z 644 pacientov zahrnutých v štúdii. Nebola validovaná absencia diagnózy. Toto samotní autori uznávajú ako faktor pôsobiaci proti nájdeniu súvislosti.
Metodologicky bola validácia tak či tak nespoľahlivá, lebo závisela od potvrdenia diagnózy tým istým lekárom, ktorý ju uviedol v databáze. Navyše nikdy nebola skúmaná spoľahlivosť GPRD databázy z pohľadu komplikovaných postihnutí, akým je aj autizmus. Celkovo je tu teda veľký priestor pre chyby.
Ďalším nedostatkom bolo zahrnutie príliš malých detí (od 2 rokov), u ktorých ešte nezvyknú byť diagnostikované autistické postihnutia, ani keby nimi dieťa trpelo.
Autori zanedbali ďalšie spolufaktory, napríklad ďalšie vakcíny, ktoré časť detí dostala navyše (najmä chrípkové a VHB). Tieto deti, ktoré dostali už v prvom polroku (zvyčajne v prvom mesiaci) života výrazne vyššiu dávku ortute než ostatné deti, boli z hlavnej analýzy vylúčené a vyčlenené len pre vedľajšiu analýzu. Podobne boli vylúčené aj deti, u ktorých sa v prvom polroku života objavili vývojové poruchy, vrátane autizmu. Práve tieto skupiny detí mohli byť viac zraniteľné a podporovať súvis medzi vysokou dávkou ortute a vývojovým poškodením už v rannom detstve.
Je pravdepodobné, že rodičia prerušili očkovanie ak dieťa utrpelo po skoršej dávke vakcíny vážne nežiaduce účinky, takže deti najviac náchylné na poškodenie zrejme nedostali všetky dávky vakcíny. Zrejme z týchto dôvodov sa následky v štúdii javili menej časté s ďalšími dávkami vakcíny; autori toto skreslenie pripisujú „ochrannému účinku ortute“![21]
Celá štúdia bola postavená na dvoch chybných premisách:
Prvou bolo, že išlo o nízke dávky ortute a teda sa dá operovať s dostupnými údajmi o metylortuti. V skutočnosti dávky vysoko (priemerne 45-násobne) prekračovali limit EPA.[22] Skutočný obsah ortute vo vakcínach mohol byť až dvojnásobný oproti uvádzanému, pretože údaje o obsahu ortute vo vakcínach z toho obdobia boli nejednoznačné, ako konštatovali aj niektoré publikované reakcie na štúdiu.[21]
Autori okrem toho chybne počítali dávky časovo-kumulatívne. Hoci na začiatku tvrdia, že etylortuť sa z organizmu rýchlo vylučuje, napriek tomu dávku ortute, ktorú dieťa dostalo v jeden deň z vakcíny, rozpočítavali na celé obdobie medzi dávkami vakcíny. To je dosť rozporuplné, navyše nezodpovedá realite, keďže dieťa nedostávalo dávky rozložené po jednotlivých dňoch, ale nárazovo v deň očkovania. Takto bola celkom zanedbaná akútna toxicita, a zároveň zdeformovaná chronická toxicita do akéhosi hybridného polo-chronického ukazovateľa. Podľa (nielen) nášho názoru mali autori, ak už, skúmať vplyv jednotlivých dávok v pomere k hmotnosti, ktorú dieťa dosahovalo v deň očkovania. Takto by boli mohli do štúdie zahrnúť aj predčasne narodené deti, aj deti očkované nadmernými vakcínami. Dokonca aj pri svojom chybnom časovo-kumulatívnom postupe autori zanedbali niektoré odchýlky v čase podania — aj z tohto dôvodu by vyhodnotenie dávka/hmotnosť bolo relevantnejšie. Výsledky boli kvôli chybnému prístupu tak či tak zmätočné.
Druhou chybnou premisou bolo, že účinok etylortute je miernejší než iných foriem, a preto sa opäť dá vypomáhať údajmi o metylortuti. V skutočnosti, etylortuť sa v podstatne väčšej miere ukladá v mozgu než metylortuť.[23]
Z dvojnásobne chybných predpokladov, zlého návrhu a z nespoľahlivej databázy nemohli vzniknúť správne výsledky.[21]
Štúdia je navyše presiaknutá konfliktmi záujmov — hlavní autori pracovali v Agentúre pre ochranu zdravia, čiže boli čiastočne zodpovední za politiku očkovania, ktorej dopady skúmali. Zoznam sponzorov, ktorý uviedli autori, je vskutku obsiahly: Medical Research Council, Wellcome Trust (nadácia prepojená na výrobcu vakcín), UK Department of Health [British CDC] (vládna agentúra zodpovedná za očkovaciu politiku), Department of the Environment, DfEE, the National Institutes of Health, „a množstvo lekárskych výskumných charitatívnych a komerčných spoločností“ (vrátane výrobcov vakcín, čo autori štúdie nezverejnili — dosť vážny etický problém). Toto všetko sa následne dostalo na verejnosť, ale štúdia sa nikdy nestiahla a naďalej sa cituje ako platná.[24][25]
Švédska štúdia
Ďalšia štúdia nad švédsko-dánskymi údajmi,[26] o ktorú sa pravdepodobne opiera PSI, mala taktiež vážne metodologické nedostatky. Tvrdila, že nakoľko sa od roku 1992 thimerosal nepoužíval a autizmus bol diagnostikovaný naďalej, thimerosal nemôže byť príčinou. Lenže regresívny autizmus sa zvyčajne prejaví až v druhom roku života, a 75% z postihnutých detí v Dánsku sa diagnostikuje a nahlási až vo veku 5-19 rokov.[27]Čiže 8 rokov od odstránenia thimerosalu do ukončenia štúdie sa významné zníženie pomeru nahlásení ani neočakáva.
Ani táto štúdia neskúmala žiadne neočkované deti. Dávky ortuti počítala kumulatívne vo veku 2 roky, pričom vôbec nebrala do úvahy intervaly medzi podaním jednotlivých vakcín. Ak by sa napríklad zmenila očkovacia schéma a deti by dostali viacej vakcín (väčšiu dávku ortute) naraz alebo v krátkom čase, alebo v skoršom a zraniteľnejšom veku, mohlo by to mať na výskyt poškodení zásadný vplyv, hoci celková kumulatívna dávka ortute by sa nemusela zmeniť a z pohľadu štúdie sa nestalo vôbec nič.
Štúdia tiež úplne zanedbala iné zaraďované vakcíny neobsahujúce thimerosal, ktoré takisto mohli prispieť k výskytu autizmu a anulovať, alebo dokonca prekonať prípadný priaznivý vplyv odstránenia thimerosalu. V skúmanom období sa napríklad plošne nasadzovala MMR vakcína, konkrétne v Dánsku od roku 1987, ktorej súvislosť s regresívnym autizmom je spomedzi vakcín najznámejšia. Vzhľadom k bežnému veku diagnózy v Dánsku (5r), následky tejto vakcíny by sa vo väčšej miere začali objavovať práve od roku 1992, čo by mohlo prekonať pokles spôsobený odstránením thimerosalu.
Najvážnejším problémom štúdie je vrcholne podozrivá manipulácia s dátami, ktorej sa autori dopustili tým, že bez akéhokoľvek vysvetlenia pričlenili od prelomového roku 1992 veľkú množinu dát z kliniky Copenhagen. Autori neuviedli, aký vplyv na výsledok malo toto pričlenenie. Jedným z možných vplyvov by mohol byť podobný efekt, ako keby sme skúmali pôrodnosť na Slovensku podľa Bratislavského kraja, a od určitého dátumu naraz započítali aj dáta z Košického kraja, a na výsledku potom ukazovali, ako stúpa pôrodnosť.
Ďalší vážny problém databázy predstavuje fakt, že štatistiky pred rokom 1995 zahŕňali len hospitalizovaných pacientov. Keďže v Dánsku najmenej 93% prípadov autizmu predstavujú ambulantní pacienti a len 7% hospitalizovaní,[27] znamená to, že drvivá väčšina prípadov autizmu z obdobia pred odstránením thimerosalu nebola vôbec započítaná! Po odstránení thimerosalu však už začali byť započítavaní aj ambulantní pacienti, čo sa v štúdii spolupričinilo o dojem nárastu výskytu autizmu. Toto zásadným spôsobom spochybňuje akékoľvek závery štúdie, ktorá sa pokúša dokázať, že autizmus rástol aj po vyradení thimerosalu. Je prinajmenšom úplne zjavné, že na základe takto postavenej premenlivej databázy sa žiadny záver nedá urobiť.
Nedostatkov je tu ešte omnoho viacej a kritika, ktorú štúdia vyvolala, bola zničujúca. Podľa uvádzaných údajov by mal byť výskyt autizmu vo Švédsku 60-krát nižší než v USA; túto do očí bijúcu nezrovnalosť autori nijako nevysvetlili, avšak budí to výhrady voči porovnateľnosti švédskych a amerických údajov.
Mark Blaxill, ktorého kalifornskú ekologickú analýzu autizmu reprodukovali autori štúdie, zhrnul niektoré výhrady.[28] Kalifornské údaje sú v štúdii opisované ako širšia skupina autistických postihnutí, ale v skutočnosti išlo vyslovene o postihnutia typu DSM IV, čiže interpretácia autorov podceňovala závažnosť problému autizmu, ktorý má už charakter krízy zdravotného systému. Databázy zo Švédska a Dánska boli neúmerne zúžené — 2/3 dánskych údajov sa týkali len hospitalizovaných, švédske údaje reprezentovali výlučne hospitalizovaných. Použiť pri trendovej analýze za účelom posudzovania kauzality iba špecifickú subpopuláciu, a navyše takú malú, je z vedeckého hľadiska absolútne neprijateľné. Pre Dánsko boli použité údaje o počte prípadov, nie chorobnosť, čo predstavuje ďalšie skreslenie. Švédske údaje mali mať charakter ročníkov narodenia, ale išlo o v skutočnosti o pohyblivé priemerové kohorty 2-10 ročných detí. Uvádzaná zaočkovanosť v Dánsku (90%) nesúhlasí s expozíciou ortuti. Dánske údaje o dávkach pertussis sú nezvyčajné, pričom autori ich uvádzajú ako normálne. Samotní autori uvádzajú, že v sledovanom období dochádzalo k zmenám v hlásení a diagnostike, pričom sa ani nepokúsili korigovať tomto zmysle výsledky. Dánske údaje nereprezentujú dátum narodenia postihnutých detí (čo by umožnilo vyhodnotiť aj parametre používaného očkovania v danom čase), ale len dátum diagnózy. Ako môžu autori vyhlasovať tieto dáta za „veľmi kvalitné“?
Opäť vážny konflikt záujmov — National Immunization Program, Centers for Disease Control and Prevention (agentúry skúmajú svoju vlastnú činnosť?). Na štúdii sa podľa autorov podieľali ľudia z: Švédskeho IDC (partnerská organizácia), agentúry pre lekárske produkty (SMPA), Dánskeho Statens Serum Institut (SSI — najväčšia dánska vakcínová firma, u nás dobre známa vďaka „populárnej“ BCG vakcíne) a napokon CDC.
Prísady vakcín
K tvrdeniam PSI o prísadách vakcín by sme radi pripomenuli, že podľa zákona 545/2006 Z. z. o liekoch a liekových pomôckach,[29] zlúčeniny ortute, hliníka a formaldehyd patria medzi karcinogény, mutagény a poškodzujú nervový systém. Rovnaké údaje sa dajú nájsť v toxikologických informáciách v katalógoch chemikálií MSDS. Napríklad thimerosal je podľa štandardu EÚ označovaný ako „veľmi jedovatý“ (T+) s piktogramom lebky so skríženými hnátmi, podľa štandardu USA sa označuje varovaním „vysoko jedovatý“, a ak by sme sa pokúsili veľmi stručne zhrnúť obsiahle údaje o jeho toxicite, ide o jed poškodzujúci nervovú sústavu, obličky, pečeň, karcinogén, mutagén, teratogén, neoplastigén spôsobujúci ťažké postihnutie plodu až potrat a spôsobujúci poškodenie reprodukčných funkcií.[30][31] Tieto skutočnosti nie sú neznáme ani firme Merck,[71] preto je pozoruhodné, že naše autority na verejnosti šíria celkom protichodné informácie.[75]
Len na našej stránke máme odkazy na desiatky odborných štúdií o mnohotvárnej škodlivosti a nebezpečnosti všetkých vyššieuvedených prísad vakcín, preto tvrdenia slovenskej PSI o ich neškodnosti, pri dávkach ortute donedávna 45-násobne prekračujúcich limit EPA,[22] môžu budiť krajne nepríjemný dojem, že úrad verejného zdravotníctva šíri zámerné dezinformácie.
Očkovanie a porucha imunitného systému
„Tvrdenia, že očkovanie zasahuje do vývinu imunitného systému sú z odborného hľadiska neprijateľné. I keď je imunitný systém dieťaťa relatívne „naivný“, je schopný okamžite zareagovať a vytvoriť imunitnú odpoveď. Odhaduje sa, že detský imunitný systém má schopnosť a kapacitu odpovedať až na tisíce antigénov aplikovaných súčasne. Napriek tomu, že počet druhov očkovania u detí v priebehu posledných 20 rokov stúpa, vďaka novým technológiám sa imunologická záťaž významne znižuje. 14 vakcín, ktoré sa v súčasnosti deťom najčastejšie aplikujú obsahuje menej ako 200 bakteriálnych alebo vírusových proteínov alebo polysacharidov v porovnaní s viac ako 3000 antigénmi, ktoré boli obsiahnuté v siedmych vakcínach aplikovaných v roku 1980.“
Tvrdenia, že vakcíny nemôžu poškodiť imunitu, PSI opäť nepodoprela žiadnymi dôkazmi, preto môžeme len skonštatovať existenciu množstva vedeckých prác dokazujúcich potlačenie imunity následkom ktorejkoľvek vakcíny. Mnohé sú dostupné aj cez našu stránku zdrojov.[32]
Očkovanie a autizmus
„Úvahy o tom, že očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje vznik autizmu vznikli v roku 1998. Už od roku 1995 sa realizovali štúdie, ktoré skúmali príčinnú súvislosť medzi očkovaním a vznikom autizmu. Bolo realizovaných 13 odborných štúdií v rámci Európy a Severnej Ameriky. Vo všetkých štúdiách bolo k dispozícii veľké množstvo údajov o očkovaní a dátumom vypuknutia autizmu. Po preskúmaní vzoriek populácie detí sa v ani jednej z týchto štúdií nepotvrdil príčinný vzťah medzi očkovaním a vznikom autizmu. Vo Veľkej Británii sa vyhodnotilo 498 detí s autizmom narodených v rokoch 1979 až 1992. Napriek tomu, že sa potvrdil trend nárastu prípadov autizmu, nebola pozorovaná žiadna zmena v počte diagnóz autizmu po roku 1987, od kedy bola používaná MMR vakcína, ktorej sa pripisoval príčinný vzťah so vznikom tohto ochorenia.
Vo Fínsku a Dánsku odborníci použili národné registre, z ktorých čerpali údaje o vakcinačnom statuse a súvislostiach so vznikom autizmu. Sledovaná vzorka reprezentovala vyše 500 000 detí, ktoré sa narodili v rokoch 1982 až 1998. Taktiež sa nepotvrdilo riziko vzniku autizmu po očkovaní.
Naopak, po 10 rokoch sa objavili informácie, že autori teórii o príčinnej súvislosti očkovania a autizmu sú obvinení z manipulácie s údajmi pacientov, pričom spoľahlivo zabezpečili šírenie poplašných správ a odmietanie očkovania proti mumpsu, osýpkam a rubeole rodičmi. Zabezpečili tak návrat týchto ochorení – okolité krajiny hlásia nové epidémie v nevakcinovanej populácii , hlásia žiaľ aj úmrtia detí na tieto preventabilné infekčné ochorenia.
Zdroj: MMR doctor Andrew Wakefield fixed data on autism“
Taylorova štúdia
Prvú štúdiu „abstraktne uvádzanú“ v stanovisku PSI k téme autizmu (opäť bez citácie) sme identifikovali ako neslávne známu Taylorovu štúdiu,[33] ktorú zaplatila Agentúra pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (Medicines Control Agency) a Verejné zdravotnícke laboratóriá (Public Health Laboratory Service) (niečo ako ekvivalenty FDA a CDC). To je zreteľný konflikt záujmov a akákoľvek inkriminácia MMR vakcíny by preto bola nepravdepodobná, nezávisle od zistení.
Štúdia má viacero vážnych slabín, predovšetkým nedostatočnú štatistickú silu (veľmi nízky počet zahrnutých prípadov) a chybný návrh — prípadovo-sériový prístup sa dá použiť len pri akútnych nežiaducich účinkoch, ako sú febrilné kŕče apod, nemôže odhaliť súvislosť pri ochoreniach s chronickým nástupom akým je autizmus (mal byť použitý prípadovo-kontrolný prístup). Samotný autor priznáva viaceré slabiny, okrem iného nespoľahlivosť stanovenej diagnózy. Napriek zmäteným poznámkam autora a jeho proklamovaným záverom, štúdia v podstate ukazuje nárast autizmu, ktorý sa stáva obzvlášť očividný pre vekové skupiny narodené v roku 1986, ktoré zasiahla očkovacia kampaň v roku 1988.
Taylor sústavne odmietal odkryť, poskytnúť alebo diskutovať surové údaje štúdie. Dve požiadavky mal Dr. Bernard Rimland z Inštitútu pre výskum autizmu (Autism Research Institute), dve Dr. Jane Orient, výkonná riaditeľka Asociácie amerických lekárov a chirurgov (Association of American Physicians and Surgeons) a jednu mal americký kongresman Daniel Burton, predseda Komisie pre úradnú reformu pri Snemovni reprezentantov (House Government Reform Committee); požiadavky boli zamietnuté na stretnutí 6. apríla 2000. Yvette Cooper, ministerka zdravotníctva, krkolomne obhajovala toto tajnostkárstvo, a je vskutku zvláštne, že ani žurnál The Lancet netrval na poskytnutí údajov štúdie pri jej recenzovaní.
Na túto Taylorovu štúdiu sa zosypala lavína kritiky, ktorú nebudeme v plnom rozsahu reprodukovať; časť z nej nájdu zvedaví čitatelia aj na našej stránke.[34][35][25]
Dánska štúdia
Ďalšiu štúdiu sme (bez citácie) identifikovali ako štúdiu Madsen et al.[27] Pochopiteľne ani táto nebola nezaujatá, zaplatili ju CDC a spolupracoval na nej epidemiológ z CDC. Zaujímavé je, že autori označili vyššieuvedenú Taylorovu štúdiu za štatisticky slabú.
Svoju teóriu o nerastúcom výskyte autizmu podopierali porovnávaním s veľmi starými údajmi z Francúzska (1976-85), ktoré ešte neukazovali nárast autizmu, na rozdiel od novších údajov po nástupe väčšieho pokrytia MMR vakcínou.
Štúdia preskúmala len 13% diagnóz, čo je neospravedlniteľné a ponecháva priveľký priestor pre chyby. Okrem toho určitými manipuláciami s dátami (napríklad neodôvodneným vyraďovaním prípadov) dosiahli „zníženie“ rizika o 17%.
Kardinálnym problémom štúdie však je, že svoje výsledky dosiahla iba vďaka podivnému obmedzeniu skúmaného obdobia rokom 1998. Týmto sa autori „elegantne“ vyhli obdobiu prudkého nárastu výskytu autizmu, zaznamenanému v rokoch 2000-2001. Keďže štúdia bola publikovaná až v roku 2002, nepoužitie novších údajov je mimoriadne podozrivé; zaradením rokov 1999-2001 by sa pravdepodobne úplne zmenil výsledok štúdie.
V Dánsku je autizmus diagnostikovaný priemerne vo veku 4,7 roka a 75% prípadov až vo veku 5 rokov a viac, čiže väčšina autistických detí, narodených po roku 1994, bola koncovým rokom 1998 efektívne vyradená. Štúdia vlastne ani nemohla odhaliť vplyv MMR vakcíny na autizmus, keďže priemerný vek detí v tejto štúdii bol menej než 4 roky.[36][37]
Prípad Wakefield
V materiále PSI ďalej prikročila k znevažovaniu a nepodloženému obviňovaniu autorov štúdie, ktorá poodhalila súvislosť medzi zápalovým ochorením čriev a autizmom následkom MMR vakcíny, čím zrejme mysleli štúdiu gastroenterológa Dr. Wakefielda.[38] Tvrdenia PSI sú nepresné a zavádzajúce — významný pokles zaočkovanosti MMR vakcínou totiž nastal až od roku 2002, zároveň s poklesom u ostatných vakcín, a najvýraznejší pokles nastal až rokom 2005, opäť naraz s poklesom u ostatných vakcín, takže ťažko mohlo ísť o následok štúdie publikovanej v roku 1998; toto poukazuje skôr na celkovú stratu dôvery obyvateľstva voči úradom a vakcinačným proklamáciám.[25] Navyše, Wakefield ani spoluautori štúdie nikoho neodhovárali od očkovania, žiadali len ďalší výskum možnej súvislosti očkovania troma živými vírusmi naraz s novoobjaveným zápalovým črevným syndrómom a odporúčali až do skončenia výskumu používať jednotlivé vakcíny namiesto kombinovanej. Následne sa stali obeťami perzekúcie zo strany vládnych inštitúcií aj farmaceutického priemyslu, vrátane obvinenia zo strany jedného novinára,[39] ktorý už čelil aj právnym následkom, nakoľko podľa ANH údajne prekrútil výpovede svedkov a vymyslel si súvislosti.[40] V tomto smere je pozoruhodnou zhodou okolností, že James Murdoch, najvyšší šéf magazínu Sunday Times (ktorý zverejnil vyššieuvedený škandalózny článok), CEO spoločnosti News International, sa stal v roku 2009 členom Rady farmaceutického koncernu GlaxoSmithKline.[41]
Vyšetrovanie Wakefielda pred lekárskou komisiou sa ťahalo niekoľko rokov a malo charakter frašky[42][43][44] a zaoberalo sa jedine etickými aspektmi štúdie. Po odbornej stránke štúdiu dodnes nikto nedokázal spochybniť. Hoci magazín Lancet štúdiu formálne stiahol,[45][46] a po jeho vzore stiahol AJG následnú štúdiu u 60-tich detí,[47] výskumné tímy z iných krajín medzitým nezávisle potvrdili zistenia Dr. Wakefielda a kolegov.[48][49][50][51][52][53][54][55]
Kapitolu o MMR vakcíne uzatvárame konštatovaním, že naša kritika tvrdení o „preukázanej bezpečnosti“ je plne v súlade s výsledkom analýzy Cochrane, renomovanej organizácie pre vyhodnocovanie liečebných postupov, ktorá konštatovala, že všetky doterajšie štúdie o MMR vakcínach sú „hrubo nedostatočné“.[56]
Očkovanie a diabetes mellitus
„Diabetes mellitus je závažné metabolické ochorenie, ktoré postihuje bunky pankreasu, čím sa znižuje produkcia dostatočného množstva inzulínu – hormónu, ktorý zabezpečuje optimálne zužitkovanie glukózy. Vznik tohto ochorenia je podmienený pôsobením rôznych faktorov, z ktorých dominantnú úlohu zohráva genetická predispozícia. Odborníci z oblasti imunológie uskutočnili štúdie, v ktorých sledovali súvislosť medzi očkovaním a vznikom diabetu. V Dánsku bola realizovaná štúdia, kedy sa na základe záznamov o očkovaní detí narodených v rokoch 1990 až 2000, zisťovala súvislosť medzi očkovaním detí a potvrdenou diagnózou diabetes mellitus 1. typu. Závery štúdie potvrdili, že neexistuje príčinná súvislosť medzi očkovaním a vznikom tohto ochorenia. Zároveň sa potvrdilo, že ani u detí, ktoré sú geneticky predisponované k vzniku ochorenia, neexistuje žiadny vzťah s očkovaním. V USA sa realizovala štúdia, do ktorej boli zahrnuté dostupné kompletné záznamy o očkovaní detí narodených v rokoch 1988 až 1997. Rovnako sa nenašiel dôkaz o tom, že by akákoľvek očkovacia látka zahrnutá do očkovacieho kalendára spôsobila riziko vzniku diabetes mellitus. Vykonané štúdie skúmajúce príčinný vzťah medzi očkovaním a vznikom akéhokoľvek ochorenia sa realizovali v dlhom časovom období s použitím veľkého súboru vzoriek, čo dokazuje, že štúdie vykazujú veľkú štatistickú silu.“
Údajné štúdie, na ktoré sa PSI odvoláva v prípade cukrovky, (už tradične) neboli špecifikované a nepodarilo sa nám ich identifikovať, preto nevieme vyhodnotiť ich nezaujatosť a metodologickú spoľahlivosť. Ostatné uvádzané argumenty PSI však dávajú dostatočné oprávnenie ku skepse v tomto smere. Napokon, citovanie zdrojov patrí k vedeckej tradícii, čo sa PSI neunúvala. Do pozornosti odporúčame viaceré publikácie o síce priamo nepreukázanej, no predpokladanej súvislosti cukrovky a vakcín, či už kvôli preťaženiu pankreatických buniek vplyvom pertussis toxínu (z DTP vakcíny), vplyvom živého vírusu alebo autoimúnnym mechanizmom.[57][58][59][60][61][62][63][64][65][66][67][68][72] Aj viaceré ďalšie štúdie imunológa Barta Classena poukazujú na epidemiologickú súvislosť jednotlivých vakcín a rizika vzniku cukrovky.[69]
„Poznatky antivakcinačných „špecialistov“ sa opierajú iba o závery vyšetrení jedného pacienta, resp. veľmi malej skupiny detí, čím sa výsledky takýchto „štúdií“ stávajú neobjektívne. Mnohokrát tieto dohady nie sú správne medicínsky zdokumentované.“
Bolo by namieste konkretizovať, ktoré štúdie má PSI na mysli, pretože medzi našimi zdrojmi sú odkazy na viac než tisíc štúdií publikovaných v recenzovaných lekárskych žurnáloch. Obvinenie PSI je celkovo abstraktné a nepravdivé.
„Závery: Rozsiahle štúdie vo viacerých krajinách nezávisle potvrdili, že neexistuje príčinná súvislosť medzi očkovaním a autizmom, očkovaním a vznikom diabetes mellitus, očkovaním a poruchami imunitného systému. Rovnako štúdie vyvrátili tvrdenia o škodlivosti thiomerzalu a iných prídavných látok vo vakcínach.“
Závery PSI o tom, ako je už spoľahlivo vyvrátená súvislosť vakcín s autizmom / diabetom / poruchami imunity, môžu byť založené len na ignorovaní faktov, predpojatosti alebo neznalosti. K dispozícii je totiž množstvo publikácií, ktoré činia podobné kategorické vyhlásenie v podstate nemožným. Vedecká diskusia, napriek želaniu výrobcov a úradov, doteraz neskončila, a doteraz neboli predložené vedecké dôkazy bezpečnosti vakcín vo forme nezaujatých, dlhodobých, placebom kontrolovaných, dvojito zaslepených štúdií.
Očkovací kalendár
„Očkovací kalendár pre povinné očkovanie detí a dospelých pre príslušný kalendárny rok vydáva hlavný hygienik SR v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláškou MZ SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Očkovací kalendár pripravujú odborníci z oblasti epidemiológie, pediatrie, infektológie a imunológie, v súlade s odbornými odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie, Európskej komisie a praxou členských štátov Európskej únie. Očkovací kalendár je ako oficiálny dokument záväzný pre všetkých očkujúcich lekárov i pre rodičov detí.“
Toto tvrdenie v danom čase nebolo pravdivé, pretože vyhláška[70] neohraničovala pri niektorých vakcínach termín, dokedy sa má očkovanie vykonať, kým očkovací kalendár už tieto obmedzenia obsahuje. Považujeme ho preto v tomto bode za vyslovene nezáväzný.
„Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania na svojej internetovej stránke prezentuje očkovací kalendár, ktorý „doplnila“ svojimi neodbornými poznámkami, ktoré sa opierajú o články antivakcinačných aktivistov. I keď v poznámke uvádzajú, že „obsah očkovacieho kalendára odráža výlučne názor autorov a prezentované názory sa nesmú chápať ako lekárske odporúčanie“, navodzujú nimi pochybnosti a strach z očkovania, ktorý môže vyústiť do odmietania rodičov dať dieťa očkovať.“
PSI má výhrady voči článkom, ktorých odkazy sme doplnili do našej komentovanej verzie kalendára. Konštatujeme, že tieto články písali prevažne lekári, opierajúc sa o presne citované oficiálne odborné zdroje, ktorých pravosť sa dá ľahko overiť, na rozdiel od tvrdení našich úradných autorít.
„Samotné očkovanie nemôže spôsobiť vznik ochorenia , proti ktorému je očkovanie určené. V očkovacích látkach sa nenachádzajú živé mikroorganizmy pôvodcov ochorení v takej podobe, v akej sa nachádzajú okolo nás. Ide vždy o oslabené vírusy, časti baktérii alebo ich produkty, ktoré sú v očkovacej látke upravené do takej podoby, aby nespustili proces samotného ochorenia, ale indukovali tvorbu špecifických protilátok, ktoré chránia organizmus pred daným ochorením.“
Toto tvrdenie je nepravdivé. Súhrn charakteristických vlastností BCG vakcíny uvádza medzi nežiaducimi účinkami „diseminované BCG komplikácie ako osteitída alebo osteomyelitída.“ Príbalový leták uvádza to isté v zrozumiteľnejšej forme: „môže sa vyskytnúť bakteriálna infekcia z vakcíny. Infekcia sa môže rozšíriť do celého tela, vrátane kostí“[75] Disseminovaná infekcia je najťažšia forma komplikácií aj u samotnej tuberkulózy a môže rovnako skončiť smrťou.
Záver
Na úrovni bezpečnosti vakcín, autority neustále citujú jediný argument: nízky ohlásený počet komplikácií. Vo svetle faktov[3][4] o biednom stave nášho systému ohlasovania, takáto argumentácia je cyklická a trápna. Odmietame sa s ňou uspokojiť a očakávame konkrétne dôkazy vo forme dlhodobých dvojito zaslepených placebom kontrolovaných štúdií.
Takzvané „odborné“ stanovisko PSI obsahuje veľmi málo odborných argumentov, ktoré sú navyše podložené spravidla metodicky chybnými, vedecky kritizovanými štúdiami s ťažkými konfliktami záujmom — prepojením na výrobcov vakcín a na úrady zodpovedné za očkovaciu politiku. Tieto štúdie nevyšetrili jediné dieťa a nevypočuli jediného rodiča, spočívali len v manipulácii s údajmi z počítačových databáz, vytvorených spravidla s celkom iným cieľom.
Od „odborného stanoviska“ by sme očakávali omnoho väčšiu vedeckú precíznosť — je smutné, že jediným presne citovaným zdrojom je bulvárny článok. Ináč stanovisko necituje žiadne konkrétne zdroje, čo je úplne nevedecké a neodborné. Ilúzia o presnosti a odbornej argumentácii sa vytráca už pri prečítaní názvu materiálu, kde autori nedokázali presne citovať ani len názov Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania. Väčšina tvrdení PSI nebola podložená žiadnymi vedeckými argumentami a kým tento stav pretrváva, sme nútení považovať ich prinajlepšom za kolektívne presvedčenie PSI. Považujeme za znepokojujúce, akým jednostranným spôsobom sa PSI pozerá na problematiku, v ktorej rozhoduje.
Stanovisko PSI by sa dalo akceptovať ako začiatok diskusie, keby aspoň obsahovalo prvky diskusie. Avšak materiál nie je určený ako ústretový krok k diskusii, je to monológ prezentujúci dogmatické presvedčenie PSI s cieľom udusiť akúkoľvek diskusiu útočením na nositeľov kritiky. Materiál tohto druhu od verejnej inštitúcie, ktorej poslaním je slúžiť občanom SR, a ktorá je financovaná z našich daní, je pre nás neprijateľný.
Zdroje
[1] Odborné informácie k témam, ktoré najčastejšie uvádza Iniciatíva na uvedomenie si rizík očkovania. Ministerstvo zdravotníctva SR, Pracovná skupina pre imunizáciu. 2009.
[2] Stránka Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania, o.z. http://rizikaockovania.sk
[3] Lančová J, Palová K, Maťašová A. Postvakcinačné reakcie hlásené v roku 2002 v Slovenskej republike. Štátny fakultný zdravotný ústav Slovenskej republiky, Bratislava. Liekové riziko. Február 2004;23.
[4] Kriška M. 60 rokov WHO a 40 rokov systému monitorovania nežiaducich účinkov liekov pri WHO. Liekové riziko. Máj 2009;34.
[5] Dokumenty. Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania. http://rizikaockovania.sk/dok.html
[6] Očkovanie proti sezónnej chrípke môže mať vplyv na priebeh novej. SME.sk, 20.10.2009.
[7] Prasečí chřipka? Jen velký podvod a panika, tvrdí expert. Lidovky.cz, zpravodajský server Lidových novin, 17. ledna 2010.
[8] Prasečí chřipka byla jeden velký podvod. Lidové noviny, 16. ledna 2010.
[9] Německý politik: WHO vyhlásila pandemii chřipky pod nátlakem výrobců léčiv. iHNed.cz, online zprávy Hospodárských novin, 11.1.2010.
[10] WHO prošetří sebe sama kvůli prasečí chřipce. Novinky.cz, online magazín denníku Právo & Seznam.cz, 12. ledna 2010.
[11] Pandemie prasečí chřipky je podvod století, tvrdí expert. Novinky.cz, online magazín denníku Právo & Seznam.cz, 13. ledna 2010.
[12] V Štrasburgu sa hovorilo o podvode s novou chrípkou. Aktualne.sk, 15.1.2010.
[13] Pandemickú hystériu rozpútala WHO, tvrdí epidemiológ. SME.sk, 15.12.2009.
[14] Ze světa očkování proti prasečí chřipce. Doktorka.cz, 30.10.2009.
[15] Swine flu pandemic is yet another conspiracy – Danish media. Russia Today, 25. november 2009, s odvolaním na Louise Voller, Danish Daily Information.
[16] Randeep Ramesh. Report condemns swine flu experts‘ ties to big pharma. The Guardian, 4 June 2010.
[17] Architekty boje proti chřipkové pandemii platily farmaceutické firmy. Novinky.cz, online magazín denníku Právo & Seznam.cz, 4. června 2010.
[18] Autoři strategie pro boj s chřipkou dříve pracovali pro farmaceutické firmy. iDNES.cz, 4. června 2010.
[19] Cohen D, Carter P. WHO and the pandemic flu „conspiracies“. BMJ. 2010 Jun 3;340:c2912. PMID: 20525679. doi: 10.1136/bmj.c2912.
[20] Andrews N, Miller E, Grant A, Stowe J, Osborne V, Taylor B. Thimerosal exposure in infants and developmental disorders: a retrospective cohort study in the United kingdom does not support a causal association. Pediatrics. 2004 Sep;114(3):584-91. PMID: 15342825.
[21] eLetters to: ARTICLE: Nick Andrews, Elizabeth Miller, Andrew Grant, Julia Stowe, Velda Osborne, and Brent Taylor. Thimerosal Exposure in Infants and Developmental Disorders: A Retrospective Cohort Study in the United Kingdom Does Not Support a Causal Association. Pediatrics2004; 114:584-591.
[22] Methylmercury (MeHg) (CASRN 22967-92-6). Integrated Risk Information System, U. S. Environmental Protection Agency.
[23] Burbacher TM, Shen DD, Liberato N, Grant KS, Cernichiari E, Clarkson T. Comparison of blood and brain mercury levels in infant monkeys exposed to methylmercury or vaccines containing thimerosal. Environ Health Perspect. 2005 Aug;113(8):1015-21. PMID: 16079072. PMCID: PMC1280342.
[24] Fourteen studies, #6, Generation Rescue, 13636 Ventura Blvd. #259 Sherman Oaks, CA 91423.
[25] Dr. Damien Downing. MMR vaccine. Alliance for natural health, The Atrium, Curtis Road, Dorking, Surrey RH4 1XA United Kingdom. Preklad: MMR vakcína – vstup do kontroverzie, Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania.
[26] Stehr-Green P, Tull P, Stellfeld M, Mortenson PB, Simpson D. Autism and thimerosal-containing vaccines: lack of consistent evidence for an association. Am J Prev Med. 2003 Aug;25(2):101-6. PMID: 12880876.
[27] Madsen KM, Hviid A, Vestergaard M, Schendel D, Wohlfahrt J, Thorsen P, Olsen J, Melbye M. A population-based study of measles, mumps, and rubella vaccination and autism. N Engl J Med. 2002 Nov 7;347(19):1477-82. PMID: 12421889.
[28] Fourteen studies, #5, Generation Rescue, 13636 Ventura Blvd. #259 Sherman Oaks, CA 91423.
[29] Zákon 545/2006 Z. z. o liekoch a liekových pomôckach, §25 čl. 11 a § 26 bod f)
[30] Thimerosal. Sigma-Aldrich Material Safety Data Sheet. Sigma-Aldrich, 3050 Spruce Street, SAINT LOUIS MO 63103 US, 314 771 5765, 414 273 3850 Ext. 5996, 800 325 5052.
[31] Material Safety Data Sheet. Thimerosal MSDS. Sciencelab.com, Inc. 14025 Smith Rd. Houston, Texas 77396.
[32] Zdroje. Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania.
[33] Taylor B, Miller E, Farrington CP, Petropoulos MC, Favot-Mayaud I, Li J, Waight PA. Autism and measles, mumps, and rubella vaccine: no epidemiological evidence for a causal association. Lancet. 1999 Jun 12;353(9169):2026-9. PMID: 10376617.
[34] F. Edward Yazbak, MD, FAAP. Regressive autism and MMR vaccination – part 2. The anti-Wakefield movement. Vaccination Risk Awareness Network Inc. (VRAN), PO Box 169, Winlaw, BC, V0G 2J0. Preklad v: Regresívny autizmus a očkovanie MMR vakcínou I-III, Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania.
[35] Jackie Fletcher. MMR-Vaccine safety, JABS, 14. februára 2001. Preklad v: MMR – otázky bezpečnosti a účinnosti, Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania.
[36] F. Edward Yazbak, MD, FAAP. Regressive autism and MMR vaccination – part 3 & part 4. Vaccination Risk Awareness Network Inc. (VRAN), PO Box 169, Winlaw, BC, V0G 2J0. Preklad v: Regresívny autizmus a očkovanie MMR vakcínou IV-VI, Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania.
[37] F. Edward Yazbak, MD, FAAP. Flu vaccines – creating a myth. Vaccination Risk Awareness Network Inc. (VRAN), PO Box 169, Winlaw, BC, V0G 2J0. Preklad v: Chrípkové vakcíny – vytváranie mýtu. Chrípková vakcína – príbeh modernej mytológie. Časť II: útok na deti, Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania.
[38] Wakefield AJ. Ileal nodular hyperplasia, non-specific colitis and pervasive developmental disorder in children. Lancet 1998;351:637-41. PMID: 9500320.
[39] Brian Deer. Hidden records show MMR truth. Sunday Times, February 8, 2009.
[40] 19 Feb 2009 Sunday Times’ London Editor Must Quit Over False “Wakefield MMR Data Fixing” Story. Alliance for Natural Health.
[41] Chris Tryhorn. James Murdoch takes GlaxoSmithKline role. The Guardian, 2 feb 2009.
[42] CryShame.
[43] Andrew Wakefield, MB, BS, FRCS, FRCPath. That Paper. The Autism File 2009;(33):38-44.
[44] Andrew Wakefield, MB, BS, FRCS, FRCPath. The Devil’s in the Detail. The Autism File 2010;(34):52-56.
[45] John F. Burns. British Medical Council Bars Doctor Who Linked Vaccine With Autism. The New York Times, 24.5.2010.
[46] Retraction—Ileal-lymphoid-nodular hyperplasia, non-specific colitis, and pervasive developmental disorder in children. Lancet. 2010 Feb 6;375(9713):445. PMID: 20137807.
[47] Wakefield AJ, Anthony A, Murch SH, Thomson M, Montgomery SM, Davies S, O’Leary JJ, Berelowitz M, Walker-Smith JA. Enterocolitis in children with developmental disorders. Am J Gastroenterol. 2000 Sep;95(9):2285-95. PMID: 11007230.
[48] Furlano RI, Anthony A, Day R, Brown A, McGarvey L, Thomson MA, Davies SE, Berelowitz M, Forbes A, Wakefield AJ, Walker-Smith JA, Murch SH. Colonic CD8 and T cell filtration with epithelial damage in children with autism. J Pediatr. 2001 Mar;138(3):366-72. PMID: 11241044.
[49] Sabra A, Bellanti JA, Colón AR. Ileal-lymphoid-nodular hyperplasia, non-specific colitis, and pervasive developmental disorder in children. Lancet. 1998 Jul 18;352(9123):234-5. PMID: 9683237.
[50] Torrente F, Ashwood P, Day R, Machado N, Furlano RI, Anthony A, Davies SE, Wakefield AJ, Thomson MA, Walker-Smith JA, Murch SH. Small intestinal enteropathy with epithelial IgG and complement deposition in children with regressive autism. Mol Psychiatry. 2002;7(4):375-82, 334. PMID: 11986981.
[51] Ashwood P, Anthony A, Pellicer AA, Torrente F, Walker-Smith JA, Wakefield AJ. Intestinal lymphocyte populations in children with regressive autism: evidence for extensive mucosal immunopathology. J Clin Immunol. 2003 Nov;23(6):504-17. PMID: 15031638.
[52] Balzola F, Barbon V, Repici A, Rizzetto M, Clauser D, Gandione M, Sapino A. Panenteric IBD-like disease in a patient with regressive autism shown for the first time by wireless capsule enteroscopy: Another piece in the jig-saw of the gut-brain syndrome? Am J Gastroenterol.2005 Apr;100(4):979-81. PMID: 15784047.
[53] Balzola F et al. Autistic enterocolitis: confirmation of a new inflammatory bowel disease in an Italian cohort of patients. Gastroenterology2005;128(Suppl. 2);A-303.
[54] Galiatsatos P, Gologan A, Lamoureux E. Autistic enterocolitis: fact or fiction? Can J Gastroenterol. 2009 Feb;23(2):95-8. PMID: 19214283.
[55] Krigsman A, Boris M, Goldblatt A, Stott C. Clinical Presentation and Histologic Findings at Ileocolonoscopy in Children with Autistic Spectrum Disorder and Chronic Gastrointestinal Symptoms. Autism Insights 2010:2;1-11. Libertas Academica Ltd.
[56] Demicheli V, Jefferson T, Rivetti A, Price D. Vaccines for measles, mumps and rubella in children. Cochrane Database SystRev. 2005 Oct 19;(4):CD004407. PMID: 16235361.
[57] Poutasi K. Immunisation and diabetes. N Z Med J. 1996 Oct 11;109(1031):388-9. PMID: 8890884.
[58] Dokheel TM. An epidemic of childhood diabetes in the United States? Evidence from Allegheny County, Pennsylvania. Pittsburgh Diabetes Epidemiology Research Group. Diabetes Care. 1993 Dec;16(12):1606-11. PMID: 7818619.
[59] House DV, Winter WE. Autoimmune diabetes. The role of autoantibody markers in the prediction and prevention of insulin-dependent diabetes mellitus. Clin Lab Med. 1997 Sep;17(3):499-545. PMID: 9316771.
[60] Classen JB. The Timing of Immunization Affects The Development of Diabetes in Rodents. Autoimmunity. 1996;24(3):137-45. PMID: 9020406.
[61] Classen JB. The diabetes epidemic and the hepatitis B vaccines. N Z Med J. 1996 Sep 27;109(1030):366. PMID: 8890866.
[62] Classen JB. Childhood immunisation and diabetes mellitus. N Z Med J. 1996 May 24;109(1022):195. PMID: 8657391.
[63] Otten A, Helmke K, Stief T, Mueller-Eckhard G, Willems WR, Federlin K. Mumps, mumps vaccination, islet cell antibodies and the first manifestation of diabetes mellitus type I. Behring Inst Mitt. 1984 Jul;(75):83-8. PMID: 6385957.
[64] Quast U, Hennessen W, Widmark RM. Vaccine induced mumps-like diseases. Dev Biol Stand. 1979;43:269-72. PMID: 520674.
[65] Poutasi K. Immunisation and diabetes. N Z Med J. 1996 Jul 26;109(1026):283. PMID: 8769053.
[66] Ziegler M, Ziegler B. [Autoantibodies in type 1 diabetes mellitus]. Z Arztl Fortbild (Jena). 1994 Aug;88(7-8):561-5. PMID: 7856261. [ger.]
[67] Sinaniotis CA, Daskalopoulou E, Lapatsanis P, Doxiadis S. Letter: Diabetes mellitus after mumps vaccination. Arch Dis Child. 1975 Sep;50(9):749-50. PMID: 1238060. PMCID: PMC1545624.
[68] Patan BD. [Postvaccinal Severe Diabetes Mellitus]. Ter Arkh. 1968 Jul;40(7):117-8. PMID: 5739326. [rus.]
[69] Recent updates to the Vaccine Safety Website. Classen Immunotherapies, Inc.
[70] Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z.z.
[71] 817043 Thimerosal. Merck Chemicals. Merck KGaA, Darmstadt, Germany, 2010.
[72] Wahlberg J, Fredriksson J, Vaarala O, Ludvigsson J; Abis Study Group. Vaccinations may induce diabetes-related autoantibodies in one-year-old children. Ann N Y Acad Sci. 2003 Nov;1005:404-8. PMID: 14679101.
[73] Centers for Disease Control and Prevention (CDC). Thimerosal in vaccines: a joint statement of the American Academy of Pediatrics and the Public Health Service. MMWR Morb Mortal Wkly Rep. 1999 Jul 9;48(26):563-5. PMID: 10418806.
[74] Detail lieku: Panenza. SPC. ŠÚKL, Kód: 84407. Registračné číslo: 59/0841/09-S.
[75] Obavy z ortute vo vakcínach. Noviny TV Joj, 14.3.2010.
[76] Detail lieku: BCG Vaccine SSI. SPC. Kód: 91322. Registračné číslo: 59/0139/05-S.
