Štúdia: Vitamín C znižuje úmrtnosť na COVID-19 až o 59 %

Už v marci 2020 vyšiel článok Vitamín C a korónavírus v časopise Dieťa, ktorý zhrnul informácie o predbežných pozitívnych skúsenostiach z Číny ohľadom liečby COVID-19 pomocou vysokých infúznych dávok vitamínu C.

Článok informoval aj o prebiehajúcej čínskej pilotnej randomizovanej dvojito zaslepenej placebom kontrolovanej štúdii. Čínski vedci teraz štúdiu publikovali vo forme predbežnej správy a výsledky sú skvelé. Vitamín C v dávkach 12 gramov, podávaných infúziou 2x denne (t.j. súhrnne 24 g denne) počas 7 dní, spôsobil u kriticky chorých pacientov s COVID-19:

1, súvislé zlepšovanie parametrov okysličenia (PaO2/FiO2),

2, výrazné zníženie zápalového markeru (IL-6),

3, zníženie úmrtnosti o 59%.

Tieto zlepšenia sa zdajú ďaleko výraznejšie než u ktorejkoľvek dosiaľ používanej liečby.

Je pritom charakteristické zistenie štúdie z USA, že vážni pacienti s COVID-19 majú deficitné hladiny vitamínov C a D, pričom najnižšie hladiny mali tí, ktorí nakoniec neprežili.

Štúdie dlhodobo poukazujú aj na tzv. dose-response efekt pri nasadení vitamínu C (vyššie dávky majú lepší účinok). Vzhľadom k týmto faktom, a k bezpečnosti dávok až 1,5g na kg hmotnosti denne, ktorú už oficiálne uznáva aj NIH na základe kontrolovanej klinickej štúdie (za podmienok skríningu voči známym kontraindikáciám), ako aj vzhľadom k dokumentovaným skúsenostiam s výbornými výsledkami vyšších dávok vitamínu C, je tu priestor, pristúpiť aj k vyššiemu a trvalejšiemu dávkovaniu než aplikovala čínska štúdia. Napríklad, podávať ho až do prepustenia pacienta, čím by sa mohla skrátiť hospitalizácia, a vo vyšších dávkach s pravdepodobným ešte výraznejším efektom, najmä u najťažších pacientov. Napr. vzhľadom k lokálne dostupným preparátom v dávke 7,5g by boli zrejme namieste režimy 2x 15g, 3x 15g i viac.

Pripomeňme tiež španielsku pilotnú randomizovanú kontrolovanú štúdiu univerzitnej nemocnice v Cordobe, kde dávka vitamínu D (kalcifediol) – 0,532 mg v deň prijatia a 0,266 mg v dni 3 a 7 a potom raz týždenne, znížila 25-násobne riziko, že hospitalizovaný pacient s potvrdeným COVID-19 skončí na JIS. Vitamín D je významný imunomodulátor. Treba však brať do úvahy pravdepodobnú vyššiu účinnosť klacifediolu oproti štandardnému kalciferolu (D3), ktorý by možno vyžadoval vyššie a/alebo častejšie dávky.

Pokiaľ ide o prevenciu, v Bostonskej štúdii bolo zistené, že dosiahnutie aspoň spodnej hranice normálnej hladiny vitamínu D znamená zníženie rizika ochorenia o polovicu. Pritom vieme, že na Slovensku je deficit vitamínu D bežný.

Záver: Sú k dispozícii seriózne dôkazy o účinných a bezpečných metódach, ako dramaticky znížiť záťaž JIS a podstatne zvýšiť šancu kriticky chorých na prežitie. Ich kombináciou by sa pravdepodobne dosiahli v oboch smeroch ešte lepšie výsledky.

Verme, že tieto podklady pomôžu v presadení tejto účinnej liečby do slovenskej praxe.

 

Ešte jeden metodologický detail. V čínskej štúdii podávali koncentrovaný vitamín C (12 g / 50 ml) do infúzie pomocou mikropumpy. Pri bežnom infúznom podaní v infúznom roztoku musí byť väčšie riedenie, aspoň 18 ml roztoku na 1 g vitamínu C a rýchlosť max. 0,5 g za minútu.

Poznámka: Je znepokojujúce, že lekárske žurnály štúdiu odmietajú túto veľmi dôležitú publikovať. Spomíname si na situáciu z mája, kedy bola iná v tom čase nádejná liečba – hydroxychlorochín – znevážená sfalšovanou štúdiou ktorú lekárske žurnály napodiv nemali problém publikovať.

 

Mgr. Peter Tuhársky