Štúdia proti hydroxychlorochínu zrejme sfalšovaná

Médiá sa takmer nezaujímali o obrovský júnový škandál – štúdia, ktorá zavrhla liečbu COVID-19 pomocou antimalarika hydroxychlorochínu, bola pravdepodobne sfalšovaná. Škandál začal 22.mája keď renomovaný lekársky časopis Lancet zverejnil štúdiu, podľa ktorej liečba hydroxychlorochínom bola nielen neúčinná ale aj nebezpečná. WHO následne o 3 dni neskôr zastavila ďalšie skúmanie liečby. Nikto sa v tom čase ešte nezaujímal, ako je možné, že dáta majú pochádzať od vcelku neznámej americkej vzdelávacej firmy s iba 11-timi zamestnancami, medzi ktorými boli napr. erotická modelka alebo spisovateľka sci-fi, každopádne zväčša ľudia bez štatistického vzdelania. Autori štúdie (kardiológ Dr. Mandeep Mehra a Dr. Sapan Desai) tvrdili, že dáta pochádzajú od 150000 pacientov z 1200 nemocníc po celom svete, ale odborníkom začali byť na štúdii podozrivé niektoré detaily, napríklad nereálne vysoký počet pacientov z Afriky, Austrálie a Ameriky, jednoliatosť výsledkov naprieč rôznymi krajinami, ako aj podozrivo rýchla produkcia štúdií od týchto autorov. Vážne nedostatky objavili aj ďalší lekári, vyčítali autorom, že nezverejnili ani dáta, ani štatistické metódy ktoré použili. Niekoľké náhodne oslovené austrálske nemocnice popreli, že by firme odovzdali dáta na nejaký výskum. Peter Ellis, vedúci dátový vedec Nous Group, označil dáta štúdie za „takmer istý podvrh“. Až po zverejnení podozrivých okolností v časopise The Guardian, lekárske časopisy Lancet a NEJM si od autorov vyžiadali zdrojové dáta, no nedostali ich. Články preto stiahli. Webstránka firmy je dnes nedostupná, dokonca aj archívna kópia, Desaiova wiki bola zmazaná. Na celej kauze je zarážajúcich niekoľko vecí. 1, Ako mohli renomované lekárske časopisy zverejniť taký paškvil? NEJM dokonca 3 týždne nejavil žiadne známky aktivity kým nezačal konať Lancet. 2, Koľko ďalších falošných štúdií si nikto poriadne neprečítal a nevšimol a stoja na nich zdravotné politiky vo svete? 3, Ako je možné, že stačí takáto pofidérna štúdia na to, aby padli závažné rozhodnutia o zdravotnej politike v mnohých krajinách a WHO zastavila výskum a vyhodnocovanie nádejného lieku? (WHO potom výskum obnovila.) 4, Mal azda niekto záujem o diskreditáciu lacnej, nepatentovateľnej nádejnej liečby pre COVID-19?