späť

XVI. vakcinačný deň SR - komentovaná reportáž

26. september 2010

Prvou našou akciou po príchode do Žiliny bolo rozdávanie pripraveného materiálu prichádzajúcim účastníkom, ktorý aspoň skrátene predstavoval hlavné smery pre konštruktívnu spoluprácu s pediatrami. Potešilo ma, že viacerí ho prijímali  s potešením a s úsmevom a so zaujímavými minirozhovormi, ktoré boli povzbudivé. Stretli sme sa aj s neistotou a pochybnosťami lekárov o správnosti takého početného očkovania. Dva krát sme sa stretli s poznámkou: „Neviete si predstaviť, čo sa deje, odkedy fungujete!“ Samozrejme, našli sa aj takí, ktorí papiere roztrhali a istý MUDr. Rybár z Rimavskej Soboty vykrikoval, že Ľ. Mušková pôjde pred súd a podobné nedôstojné hlášky.

Presuňme sa dnu, kde všetky známe vakcinačné firmy rozdávali propagačné letáky a ďalej do sály, kde sa zišlo 230 pediatrov a epidemiológov.

Hneď na začiatku som sa trochu pousmiala pri výpočte prínosov vakcinácie, pretože v úvodnom slove odznelo, že osýpky sa vďaka vakcínam natoľko vykynožili, že pediatrom oznámili: „Osýpky by ste nespoznali, keby ste sa s nimi stretli“. To je pravda, pretože keď si moja dcéra priniesla pred rokom a pol zo škôlky osýpky, a ochorela vtedy polka triedy, jedna z mamičiek, ktorá bola (na rozdiel odomňa) s dieťaťom u lekára mi oznámila, že jej pediatrička povedala, že sú to potničky. Podobnú skúsenosť potvrdila v jednej diskusnej skupine iná mamička, ktorej lekárka zasa rozpoznala osýpky ako alergiu na slnko (na ktorú tiež ochorelo pol triedy).

Prednášky boli len tri - prvá o histórii a legislatíve v očkovaní. Prof. Hudečková uviedla, že „21. storočie je érou vakcín, a to nielen vakcín, ktoré sa budú podávať preventívne, ale aj vakcín liečebných“, teda sa máme na čo tešiť. Nevnímajúc realitu negatívnych dôsledkov očkovania z praxe tvrdila: „Nové objavy v imunológii, nové technológie prípravy nám umožňujú rozširovať vakcinačný program, napriek tomu vakcinačná záťaž dieťaťa nestúpa, skôr klesá. Nové moderné vakcíny obsahujú menej antigénnych zložiek.“ Avšak o jedoch vo vakcínach (hliníku, formaldehyde, fenoxyetanole, či antibiotikách) reč nebola. Neurotoxického hliníku s každou novou vakcínou (okrem živých) pribúda. Očkovanie je podľa prof. Hudečkovej „jeden z najväčších objavov. Má význam individuálny - pre jedinca a verejno-zdravotný - pre celú spoločnosť.“ A práve nedokázaný a nedokázateľný verejno-zdravotný spoločenský prínos sa stáva hlavným argumentom proti dobrovoľnosti v očkovaní.

Historická exkurzia nikdy nezabúda na úspechy Jennera, na čo sa však zabúda, je spomenúť, že očkovaním spôsobil svojej žene potrat a jeho syn na očkovanie doplatil vážnym zdravotným postihom, ktorému v 20 rokoch podľahol. Avšak pani profesorka poodhalila rúško pravdy, keď uviedla, že „vo svojej dobe sa veľmi netešil tomu, že by mu boli nejak gratulovali...“ Asi jeho súčasníci vedeli prečo. Zaujímavosťou v prednáške, okrem niektorých zmien v očkovacom kalendári (napr. povinné očkovanie proti hepatitíde A v 2 rokoch pre deti žijúce v zlom hygienickom štandarde), bol podstatný nárast výskytu čierneho kašľa pozorovaný od roku 2007 u 1-4 ročných, 10-19-ročných a mladších dospelých, pričom ako riešenie chystajú selektívne preočkovanie pracovníkov, ktorí prichádzajú do kontaktu s deťmi - MŠ, ZŠ... Bodkou za prednáškou prof. Hudečkovej bol citát z Hippokratovej prísahy (skladanej rôznym  gréckym bôžikom, ktorých menovala) „budem sa vystríhať všetkého, čo by bolo ku škode a čo by nebolo správne - v tomto kontexte však vníma očkovanie presne opačne, než my.

MUDr. Špániková sa venovala Odmietaniu očkovania z pohľadu pediatra. Prednáška priniesla i zaujímavosti, napríklad vetu: „Ale bohužiaľ sa opakovane stretávame aj na odborných fórach s vyjadreniami, že imunitný systém je oslabovaný očkovaním“. Imunologickú vsuvku do prednášky predniesla MUDr. H. Kayserová. Zaujímavá bola aj informácia, že už lekári priznávajú, že imunita po očkovaní nebude doživotná, ako si mysleli (a, dodávam - všetkým nám to vtĺkali do hlavy ako motiváciu k očkovaniu). Dopĺňam predmetný citát: „Očkovanie je špecifická stimulácia imunitného systému. Vakcinácia sa dá označiť za inštrukciu pre imunitný systém hostiteľa ako má rozpoznať a eliminovať antigén čo najrýchlejšou cestou. Nechráni proti infekcii, chráni pred ochorením. Chráni najmä pred závažným priebehom ochorenia. Reakcia imunitného systému je špecifická, čiže voči vybranému druhu antigénu, ... a mala by byť dlhotrvajúca, či doživotná, ako sme si mysleli, keď sme proti niektorým ochoreniam začali očkovať. Asi to tak úplne nebude, záleží to na druhu antigénu aj na odpovedi jednotlivca. O tom rozhoduje tzv. imunologická pamäť.“ Z príspevku Dr. Kayserovej tiež vyplýva, že tvrdenia o schopnosti imunitného systému dieťaťa vysporiadať sa "až s 10000 antigénmi", ktoré sú základom pre obhajobu očkovania mnohými vakcínami naraz, plynú len z teoretického odhadu maximálnej možnej variability tvorby protilátok a zrejme nie sú podložené štúdiami, ktoré by skúmali reálnu schopnosť detského organizmu vysporiadať sa s takýmito masovými útokmi.

Na záver citovala nemenovaného nezávislého experta európskej vakcinačnej spoločnosti: „Ak je niekto zodpovedný za úmrtie po vakcinácii, poškodenie, potom by mal byť niekto braný na zodpovednosť za úmrtie alebo poškodenie zapríčinené ochorením neočkovaného jedinca.“ To druhé sa vytiahlo ako zbraň proti „nezodpovedným“ rodičom, ktorej použitie by niektorí na Slovensku uvítali; to prvé, nie je na Slovensku pravda, keďže dôsledky za poškodenie očkovaním nikto nepreberá, jednoducho preto, lebo sa neuznávajú.

MUDr. Špániková pokračovala vo svojej časti prednášky. Charakterizovala rodičov, ktorí odmietajú očkovanie ako vysokoškolsky vzdelaných, vedeckých pracovníkov, hľadajúcich, s alternatívnym, či prírodným spôsobom života a výživy (prírodno-, filozoficko-, numerologicko-, vegánsko-, vegetariánskej orientácie), s „určitým sektárskym spôsobom rozmýšľania“. To sektárske rozmýšľanie bolo - na príklade jednej mamičky, ktorá si našu prácu váži, bez toho, aby nás osobne poznala - nasmerované na vzťah rodičov k Iniciatíve pre uvedomenie si rizík očkovania. A ďalej k profilu rodičov: „Spočiatku sa títo ľudia javia ako vdelaní, slušní, ústretoví, naozaj majú veľký záujem o starostlivosť o svoje dieťa, ale pri komunikácii spochybňujúcej ich argumenty sa stávajú nepríjemnými, ba až agresívnymi, ich argumenty začínajú byť demagogické, stále sa točia okolo toho istého a diskusia je preto s nimi úplne nemožná.“ ... „Ich teórie, ktoré možno vidieť na internete, jednoznačne môžem povedať, že javia známky konšpiratívnosti. Pozrite sa: o nás, lekároch, ktorí očkujeme, píšu: „Zneužívajú svoje povolanie lekára na vlastné obohacovanie sa... pomáhajúc záujmu farmaceutického priemyslu a jeho plánu na aktívne ničenie ľudskej imunity a prípravy na to, aby mohli ďalej ľuďom predávať chemické drogy a lieky.“ Tým v prednáške došlo k kontextovému spojeniu citátu, útočného voči lekárom s naším združením. Pritom nebol z našej internetovej stránky. Jeho použitie nás v očiach prítomných lekárov nekorektne predstavovalo v zlom svetle, keďže nebol udaný zdroj a tá nálepka sa ušla nám. Je to problém, pretože my neodôvodnene nevystupujeme proti pediatrom, ale chceme s nimi spolupracovať v prospech zdravia našich detí.

Ďalšia časť prednášky pozostávala z dôvodov, prečo rodičia odmietajú očkovať. Pre ilustráciu sily argumentácie, aspoň jeden príklad. MUDr. Špániková sa napríklad sťažovala, že rodičia dostávajú také informácie, že majú „strach z prítomnosti škodlivín v očkovacích látkach. Vôbec nevedia títo ľudia o tom, že všetky tie vakcíny sa vyvíjajú a dneska už o tých škodlivinách je diskusia na úplne inej úrovni, ako bývala predtým.“ Skôr, než o nevedomosti rodičov, takéto tvrdenie svedčí o neznalosti problematiky zo strany autorky výroku. Je síce pravdou, že sa podarilo vybojovať odstránenie ortuti z vakcín pre najmenšie deti, ale bola nahradená protoplazmatickým jedom fenoxyetanolom, čo tiež nie je víťazstvo, ktoré by bolo treba oslavovať, a navyše neustále rastie množstvo vpichovaného neurotoxického hliníka. Je tiež pravda, že viaceré vakcíny sa už nemnožia na živočíšnych tkanivách, ale ani ľudské rakovinové bunky, či génovo manipulované súčasti vakcín, nie sú žiadnou výhrou, skôr nepreskúmaným rizikom do budúcnosti. Ako pracovať s týmito rodičmi?

Novinkou bol popis ako komunikovať s rodičmi, ktorý mal aj pozitívne črty, že rodičom treba podávať pravdivé komplexné informácie o celej problematike a komunikovať s nimi, avšak predtým prednesené tvrdenia napovedajú, že táto ochota má mať svoje mantinely, za ktoré sa ísť nemá. Napokon, jedným z bodov prístupu je i zdokumentovať rozhodnutie oboch rodičov o odmietnutí očkovania. Toto sa rozoberalo i v následnej diskusii pri otázke, kedy majú lekári prípad hlásiť. Odpoveď od predsedníckeho stola: Keď budú mať podpísané vyhlásenie oboma rodičmi. V diskusii zaznel pohoršený hlas jedného lekára, ktorému otec dieťaťa odmietol hocičo podpísať s tým, že nič podpisovať nemá, že mu to manželka zakázala a zavrel za sebou dvere. Od predsedníckeho stola nezaznela rada, ako v tomto prípade postupovať a bez odpovede ostali aj iné konkrétne problémy pediatrov s odmietaním očkovania v praxi.

Napokon tretia prednáška bola podľa môjho názoru nadmieru trápna „Vírusové ochorenia médií. O.i. jej autor  simuloval vyjadrenia, s ktorými (pod vplyvom médií a internetu) prichádza do ordinácie mamička a ako na ne reagovať. Príklady:

Mamička: Čítala som, že...

Odpoveď: Médiá nie sú odborníci na zdravie, ale laickí amatérski ľudia, berú informácie z nedôveryhodných zdrojov...

Mamička: Počula som takýto príbeh, mám strach...

Odpoveď: Médiá pracujú s emóciami, vyvolávajú strach, neistotu, obavy. Túto filozofiu strach zneužívajú. Je to systém teroristov - vyvolať strach...

Mamička: Nie je v tom lobing, sprisahanie?...

Odpoveď: Spiknutie a sprisahanie sú výmyslami, lebo médiá by ich veľmi rýchlo odhalili. Paranoja je jeden z princípov strachu.

Takto teda vyzerali prednášky.

Panelová diskusia priniesla pár perličiek. Starý pán profesor Hrdlička sa predstavil takto: „Stále búrame pravdu a stále búrame to, čo pomohlo našim deťom... Ja som ten, čo pochoval ešte posledný alebo predposledný záškrt na Slovensku, ja som ten, ktorý som desiatky Cigáňov ale aj bielych pochoval na obyčajné osýpky... to bolo niečo strašné. Keď sa dnes na to pozerám, v čom jedine sme európski alebo svetoví? V očkovaní! V ničom inom. Žiadnu nobelovku nemáme, ale mali by tí dostať nobelovku, ktorí udržali toto očkovanie. A ak máte niečo proti, ja som za diskusiu... takú kľudnú, slušnú, milú s presviedčaním. A skončím vetou, ktorú hovoril Einstein: Kde nie je vedy, tam rozum blúdi. Kde niet dobrého očkovania, tam tiež rozum blúdi.“

Jeho rovesník, zaslúžilý epidemiológ profesor Straka zas rozprával príbehy z očkovania v Indii, ktorého sa zúčastnil a znelo to ako z absurdného akčného filmu, už názov akcie: Operation smallpox zero („pravé kiahne nula“) „Žiadne také odmietanie očkovania tam nebolo, lebo boli takí statní mládenci zamestnaní ako vakcinátori a tým sme povedali: "Keď nezaočkuješ, stratíš peniažky! Pretože my ťa platíme za to, aby si každého zaočkoval!" A oni to aj robili. Aj mňa zaočkovali. Na druhý deň ma schmatli a zaočkovali ihlou, s ktorou predtým množstvo hepatitikov a syfilitikov, ale našťastie vírus varioly tam bol taký silný, že to vyhral. Ale, prosím, žiadne "Nechceme sa očkovať!" ... Aj u nás môžu byť určité dogmy, ktoré treba obchádzať a ktoré treba zlikvidovať a zlepšiť taktiku očkovania...“

Zdalo sa, že obaja by zrejme s chuťou čosi podobné uplatňovali dnes na Slovensku proti rodičom, ktorí nechcú očkovať deti - len by to trochu rozmenili na demokratickejšie drobné. Napr. prof. Hrdlička uviedol prípad  problematického očkovania medzi Rómami, ktorí sa zdráhali prísť na očkovanie, kedy na otázku, čo s tým, odpovedal „3 policajtov s 3 psami a ideme do cigánskej osady. Spokojne príbeh zakončil tým, že Rómovia poslušne prišli a postavili sa do radu na očkovanie. Jeho vstup na našu adresu, že máme menej génov ako normálni ľudia, už vôbec netreba komentovať.

Dozvedeli sme sa, že na ministerstve dali posúdiť legislatívu právnikovi a ten vymyslel „skvelý“ výklad, že treba začať nové priestupkové konanie za každé jedno odmietnuté očkovanie. Je to neblahý trend, i keď v praxi asi neúnosný, pretože v Bratislave sa z RÚVZ sťažujú, že majú práce už teraz vyše hlavy: 3 priestupkové konania týždenne. Tu zase zahrkútal skvelý vstup prof. Hrdlička, že by tým rodičom pohrozil vysokými pokutami... a ktorási z lekárok iniciatívne dodala, že ak nezaočkované dieťa nakazí iné deti, treba rodičov stíhať podľa trestného zákona.

V diskusii sa nechal počuť i MUDr. Rybár na moju adresu. Posťažoval sa, ako zle začalo toto ráno, keď som mu už pred dverami dala môj materiál. Dodal: „Toto sú tmári a patria do minulého storočia. A my sme natoľko tolerantní, že sme nenechali vyviesť túto pani z miestnosti.“ Pani organizátorka sa obhajovala, že mám novinársky preukaz, a novinárom nemôžu brániť vykonávať  prácu.

Zaujímavosť povedala prof. Hudečková, že sa predlžuje pobyt na OČR z 8 na 10 dní a aj počet hospitalizácií stúpol na 2% u 1-9-ročných. Skonštatovala, že ide vo veľkej miere o ťažké priebehy ovčích kiahní. Črtá sa teda dôvod na ďalšie očkovanie (i keď sa zatiaľ oficiálne neplánuje). Žiaľ, nevnímala som ochotu zamýšľať sa nad pravým dôvodom zhoršujúceho sa stavu detí. Čo tak zvyšujúci sa počet vakcín, ktorý zhoršuje imunitu prepínaním do TH2 imunitnej reakcie s potlačením bunkovej imunity a absencia klasických detských chorôb, ktoré imunitu jemným spôsobom trénujú?

Aspoň toľko zo XVI. Vakcinačného dňa s vierou, že nabudúce bude ochota vypočuť si aj druhú názorovú stranu.

Iva Vranská Rojková


RizikaOckovania.sk
kontakt@rizikaockovania.sk