Zákon 126/2006, reakcie na očkovanie a jeho propagovanie zastrašovaním
Tento text informuje o legislatíve v oblasti očkovania do 1. septembra 2007. Na stránkach Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania môžete nájsť informácie o stave podľa nového zákona 355/2007.
Informovanie o rizikách a účinnosti očkovania
Neinformovanosť verejnosti o rizikách a účinnosti očkovania má svoje korene aj v doterajšej legislatíve, lebo lekári donedávna nemali povinnosť informovať o nich. Podľa novelizovaného zákona o liekoch, zákon č. 545/2006, § 25 ods. 10 a 11, písomná informácia pre používateľov imunobiologických liekov musí obsahovať údaje o prítomnosti karcinogénov, mutagénov a látok toxických pre nervový systém (napríklad thiomersal, hliník a formaldehyd) a o množstvách týchto látok a ich povolených limitách a lekári sú pred ich podaním povinní túto písomnú informáciu pacientovi alebo jeho zástupcovi bez vyzvania poskytnúť. Je však otázne, či lekári naozaj túto svoju povinnosť plnia, a či vôbec o nej vedia. Vieme však, že výrobcovia vakcín nedodržiavajú úplne zákon a neuvádzajú limity jedovatých látok vo vakcínach.
Povinnosť očkovania
Na Slovensku rodič teda už podľa zákona má byť o rizikách očkovania informovaný, ale štát mu vzápätí ironicky upiera právo rozhodnúť o očkovaní vlastného dieťaťa, lebo je očkovanie detí proti vybraným chorobám povinné. Očkovanie má v medicíne výstredné postavenie: je to jediná praktika aplikovaná plošne a povinne na úplne zdravých ľuďoch, predovšetkým deťoch, ale aj dospelých, kde sa vyžaduje pri niektorých zamestnaniach pod hrozbou prepustenia. Narastá však počet rodičov, ktorí sú po dôkladnom oboznámení sa s rizikami očkovania rozhodnutí nenechať očkovať svoje deti a sú nútení takto porušovať zákon.
Povinnosť očkovania detí na Slovensku stanovuje nariadenie vlády č. 337/2006. Diskutabilná je však právoplatnosť tohto nariadenia, lebo zákon č. 126/2006, o ktorý sa opiera, nestanovuje povinné očkovanie, ale hovorí len o povinnosti mimoriadnych očkovaní v prípade ohrozenia epidémiou, ktorých stanovenie je v pôsobnosti regionálnych úradov verejného zdravia. Tento zákon už pravdepodobne nebude dlho v platnosti, a nový zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorého návrh v týchto dňoch vláda schválila, vracia starú formuláciu zo zrušeného zákona o ochrane zdravia ľudí, zákon č. 272/1994, ktorá hovorí, že „fyzické osoby sú povinné (…) podrobiť sa (…) povinnému očkovaniu“. Samotný obsah povinného očkovania je ponechaný znovu na nariadenie vlády, ktoré je v čase písania tohto článku v pripomienkovom konaní. Podstata povinného očkovania sa týmto nariadením nemení až na to, že stanovuje povinné preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu. Zarážajúce je však, že toto nové nariadenie prikazuje očkovanie aj chorých detí so zvýšenou teplotou až do 38 °C, detí, u ktorých prebieha liečba antibiotikami, detí v rekonvalescencii po ochorení, čo sú prípady absolútnej kontraindikácie očkovania.
Vo väčšine štátov EÚ — okrem postsocialistických štátov — a ostatných vyspelých štátoch sveta očkovanie detí nie je povinné alebo jestvuje legálny spôsob, ako sa mu vyhnúť (neviazane so zdravotným stavom dieťaťa). Tak napríklad v Spojenom kráľovstve očkovanie nie je povinné už viac než sto rokov. Ďalšie príklady sú Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Kanada, Austrália, Nový Zéland atď. V USA je očkovanie podmienkou nástupu detí do škôl, ale dá sa mu legálne vyhnúť (výhradou svedomia, príslušnosťou k náboženskej organizácii apod.), hoci často až s pomocou právnika. Za zamyslenie stoji, že sa vo vyspelých štátoch sveta už upustilo od očkovania proti TBC, kým sa na Slovensku proti TBC detí očkujú povinne a to už štvrtý deň po pôrode (!). Pritom je kolujú správy (už aj v masmédiách — napríklad na TV JOJ a TV Markíza) o veľkom počte prípadov detí, u ktorých došlo k nežiaducim reakciám na toto očkovanie v podobe opuchu lymfatických uzlín (vyžadujúcich aj operačný zákrok) a hnisavého, ťažko liečiteľného vredu na mieste vpichu.
Odškodnenie obetí očkovania
Kým na Slovensku nie sú známe prípady odškodnenia obetí očkovania, v USA jestvuje štátny fond pre odškodnenie obetí očkovania. Jeho založenie si vyžiadali výrobcovia vakcín, aby boli chránení pred možnými obžalobami obetí očkovania, a väčšinou býva vyčerpaný. V Nemecku, napriek tomu, že tam nie je povinné očkovanie detí, podobne jestvuje organizovaný spôsob odškodňovania obetí očkovania.
Oznamovanie reakcií na očkovanie
Ďalším vážnym problémom v tejto oblasti je, že sa nerealizuje zákonom stanovená povinnosť nahlasovania všetkých negatívnych reakcií na očkovanie Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv. Pediatri len málo kedy poučia pacientov (t.j. rodičov, ak ide o dieťa) o reakciách, ktoré môžu po zaočkovaní nastať, počnúc lokálnou reakciou, cez neutíšiteľný krik, zmeny správania, ekzémy, až po zmeny vo vývine detí, epileptické kŕče, ochrnutia alebo až náhle úmrtie.
Rodičia preto nevedia aké reakcie si majú všímať, preto celú škálu reakcií na očkovanie pediatrom nehlásia alebo ich nepovažujú za potrebné nahlásiť. Napokon, pediatri sa väčšinou na negatívne reakcie na predošlé očkovania rodičov nepýtajú, a často ani tie reakcie, ktoré im rodičia nahlásia, do zdravotnej dokumentácie dieťaťa nezaznamenávajú a nehlásia ich Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv. Dokonca sa stáva, že popierajú súvis negatívnych reakcií s očkovaním. Príčinou je deficit skúseností a poznatkov v oblasti imunológie zo strany pediatrov a systém vzdelávania a školení, ktorý jednostranne vyzdvihuje účinnosť a bezpečnosť očkovania a neumožňuje lekárom nadobudnúť reálne vedomosti o obrovských rizikách, ktoré z očkovania, najmä malých detí, vyplývajú.
V dôsledku vyššie uvedených skutočností sú štatistiky o výskyte vedľajších účinkov na vakcíny absolútne skreslené, nezodpovedajú skutkovému stavu a navyše vytvárajú falošnú ilúziu o bezpečnosti vakcín.
Propagovanie očkovania
Za zmienku stojí, že očkovanie je podľa zákona o liekoch ako jediné dovolené reklamovať zastrašovaním:
Reklama liekov určených pre verejnosť nesmie obsahovať žiadny prvok, ktorý… d) naznačuje, že dobrý zdravotný stav osoby by mohol byť ovplyvnený neužívaním lieku; tento zákaz sa nevzťahuje na očkovacie kampane… uvedené v odseku 5
Ako v praxi vyzerá využitie tohto iracionálneho práva možno vidieť v reklamách vakcín proti hepatitíde A a B, ktoré sa snažia navodiť dojem permanentného ohrozenia života hoci aj len podaním ruky. Podobne je to aj s kliešťovou encefalitídou.
