XVII. vakcinačný deň SR – správa

8.10.2011 v Žiline

Na tohoročnom Vakcinačnom dni v Žiline, žiaľ, nebola žiaduca naša aktívna účasť, i keď Mgr. Peter Tuhársky pripravil a ponúkol do programu prínosnú prednášku o toxicite hliníka. Mala byť prvým krokom k diskusii o odborných problémoch vakcinácie. Keďže vystúpenie autora nebolo umožnené, ponúkli sme prednášku účastníkom aspoň v písomnej forme. Rozdávali sme materiály, ktorých ťažiskom bol leták predstavujúci Iniciatívu a odborné texty o nebezpečenstve hliníku a kolektívnej imunite. Treba povedať, že i keď niektorí našu tlačovinu odmietli, nestretli sme sa s agresívnymi prejavmi nevraživosti, ako to bolo minulý rok. Na druhej strane sme sa stretli aj s pozitívnymi prejavmi a povzbudivým: „Držíme palce!“ Väčšina si vzala naše materiály bez emócií s poďakovaním.

Žiaľ, ani pasívna účasť zástupcov Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania nebola v Žiline žiaduca a organizátori nás odmietli zaregistrovať. Napriek tomu, keď sme vošli do sály s cieľom konferencie sa zúčastniť, dovolili, aby sme tam sedeli. Dokonca nás p. prof. Krištúfková privítala, i keď anonymne a s ironickým podtextom. Povedala aj to, že „odporcovia chceli vystúpiť“, ale skonštatovala, že diskusia by k ničomu neprispela, čím odôvodnila neumožnenie nášho vystúpenia. Vraj si máme urobiť svoju konferenciu. Žiaľ, čelní organizátori nechcú pochopiť, že nám nejde o monológ, ale o dialóg, preto prichádzame za odborníkmi, aby sa rozprúdila diskusia, hovorilo sa o problémoch aj z pohľadu praxe a hľadali sa riešenia v prospech celej spoločnosti. Z toho vyplýva, že sa konferencia viedla v tradičnom jednostrannom duchu.

V prvej prednáške Dr. M. Avdičovej: Nové vakcíny v každodennej praxi ambulantného pediatra, bola stručne zopakovaná história vakcinácie s tvrdením, že sa jedná o jednu z najúčinnejších zbraní  proti chorobám, ktorá prispela k redukcii a eliminácii chorôb a novým cieľom je eliminácia osýpok. „Na očkovacie látky sa treba pozerať s úctou,“ skonštatovala prednášajúca a venovala sa ich systematizácii a o niektorých konkrétne hovorila. Zaujalo nás priznanie, že sa v praxi ukázalo, že niektoré vakcíny treba preočkovať. Taktiež výrok: „Žiadna vakcína nemá zložku, ktorá by vyvolala ochorenie, proti ktorej je určená.“ – i keď príbalový leták napr. k BCG alebo MMR vakcíne tvrdí niečo iné. Taktiež tvrdenie, že je u nás podľa prednášajúcej dobrá situácia, lebo 11 chorôb zvládneme len 4-mi vakcínami. My skôr vnímame veľké riziká kumulácie očkovaní.

Prof. Hudečková predniesla prednášku Význam kolektívnej imunity, počínajúcu opäť bôžikmi starého Grécka, ktoré
malo svojho boha liečenia aj bohyňu prevencie s trefnou extrapoláciou do súčasnosti, že „Tak isto v 21. storočí je koncepcia založená aj na prevencii, aj na liečení.“ Pokračovala vyzdvihovaním potreby vysokej zaočkovanosti, pretože ju považuje za kľúčovú na udržiavanie nízkeho rizika výskytu preventabilných chorôb v spoločnosti. Varovala príkladom 5-násobného výskytu osýpok za rok 2010 oproti 2009, a to najmä v štátoch, kde je zaočkovanosť proti osýpkam pod 95%. My sme na tom vraj dobre. Osýpky sa vraj u nás takmer nevyskytli. Okrem vysokej zaočkovanosti  prof. apelovala i na včasnosť zaočkovania.

Prednáška prof. Krištúfkovej sa nazývala Nenaplnené hrozby, čo bolo myslené v úvodzovkách, pretože ona vnímala výskyt tzv. prasacej chrípky a jej dôsledky v SR ako vážne a podcenenie vakcinácie i zo strany lekárov vnímala kriticky. H1N1 pripísala 227 ťažkých respiračných ochorení, z toho u 80 úplne zdravých ľudí a 56 ľudí umrelo s potvrdeným vírusom chrípky. Kriticky vnímala aktivizáciu odporcov očkovania v tom čase a snažila sa vyvrátiť argumenty uvádzané proti vakcíne proti prasacej chrípke – miestami s ironizujúcim podtextom.

Štvrtá prednáška odpadla pre chorobu prednášajúcej.

Panelová diskusia bola pomerne krátka. MUDr. Špániková vravela, že nie je treba vypracovať formulár, ktorý by mali podpisovať rodičia odmietajúci očkovanie, pretože potom by to vyzeralo, že omietanie očkovanie je niečo bežné. K otázke ako postupovať pri odmietaní očkovania, zaznelo, že treba presvedčovať rodiča a zaznamenať rozhovory s rodičmi, kvôli tomu, že vraj statoční rodičia, dajú dieťa zaočkovať, zbabelí nie. A ešte sa môžu vraj prísť sťažovať v prípade, ak nezaočkované dieťa ochorie a obviniť lekára, prečo ich nepresvedčil, že sa majú nechať zaočkovať. (Z pohľadu legislatívy ide samozrejme o nezmysel).

Prítomní sa radili, kedy možno odmietnuť pacienta, ktorý odmieta očkovanie a i keď padlo konštatovanie, že neočkované dieťa môže navštevovať predškolské zariadenie, bola zrejmá nevôľa k tomuto „benevolentnému“ zákonu a prof. Krištúfková by nezaočkované deti rada videla v pre nich vyhradených zariadeniach a prof. Hudečková zastáva názor, že zdravotná spôsobilosť vyžaduje i očkovanie.

Riešilo sa i nahlasovanie neočkovania, nepresným citovaním paragrafov a MUDr. Špániková debatu odsekla tvrdením, že lekárom nemusí byť nič prikázané, aby nezaočkovaných nahlasovali, podľa nej je to ich právo. T.j. diskusia sa do značnej miery viedla okolo odmietania očkovania i keď tentoraz nebola ostro útočná, len občas uštipačná, a právne tápajúca.

Sme radi, že sme pediatrom porozdávali materiály, podľa ktorým im môže byť zrejmé, že nie sme amatérski nevzdelanci, ale že pracujeme na odbornej úrovni. Prínosná bola i možnosť osobných rozhovorov, ktorá je nevyhnutná ku vzájomnému pochopeniu postojov odbornej verejnosti a nás.

Iva Vranská Rojková v mene Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania