Variácie v spike proteíne spôsobujú rozdielnu infekčnosť korónavírusu a odolnosť voči protilátkam
Štúdia skúmala neutralizačnú schopnosť protilátok proti spike-proteínu vírusu SARS-CoV-2 u ľudí po prvej a druhej dávke vakcíny firmy Pfizer a u ľudí po prekonaní ochorenia.
Sérum očkovaných ľudí po druhej dávke vakcíny malo podstatne, priemerne 10-krát zvýšenú neutralizačnú schopnosť než sérum po prekonaní ochorenia kvôli vysokej hladine protilátok. (Poznámka: treba brať do úvahy, že išlo o ľudí krátko (9-10 dní) po očkovaní, a takáto vysoká hladina protilátok sa udrží len krátko; postupom času klesá a bude vyžadovať preočkovanie pravdepodobne 6-12 mesiacov po očkovaní.)
Celkom iná bola situácia pri mutácii s mierne pozmeneným spike-proteínom. Neutralizačná schopnosť séra voči mutácii N501Y/E484K/K417N bola u očkovaných znížená 6,8-násobne, kým u prirodzene imúnnych len 1,5-násobne.
Zároveň tieto mutácie zvyšovali infekčnosť vírusu. Britská mutácia UK-N501Y je vysoko infekčná a ak sa skombinujú mutácie N501Y a E484K, infekčnosť je vyššia až 13-násobne.
Nedávna štúdia s vakcínou Moderna vykazovala podobné výsledky – až 6,4-násobný pokles neutralizačnej schopnosti u juhoafrickej varianty vírusu.
Treba podotknúť, že štúdia testovala iba účinnosť jediného typu protilátok proti spike-proteínu, pretože tie sú jediným účinkom očkovania. Avšak prirodzená imunita pozostáva aj z protilátok proti ďalším proteínom vírusu, aké vakcína nepozná, ďalej slizničnej zložky imunity, pamäťových buniek a ďalších málo preskúmaných súčastí. Celistvé pôsobenie prirodzenej imunity je pravdepodobne spoľahlivejšie než jednostranne zamerané protilátky po očkovaní, aj napriek ich vyššej hladine krátko po očkovaní.
