Stanovenie povinných očkovaní vyhláškou je neústavné

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, ktorá definuje povinné očkovania, je neústavná, lebo obmedzuje základné práva a slobody garantované ústavou, pričom ústava stanovuje, že práva a slobody je možné obmedzovať len zákonom, nie podzákonným aktom, akým je vyhláška.

Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov síce stanovuje pokutu za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu, ale nedefinuje špecifické očkovania, z ktorých každé jedno predstavuje ďalšiu povinnosť uloženú občanom nad rámec zákona, z ktorého vychádza, a navyše obmedzuje základné práva a slobody. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR však povinnosti možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Ďalej, podľa ods. 2 toho istého článku medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených ústavou len zákonom.

V podobnom prípade pokusu o zúženie práv a slobôd nariadením vlády v inej oblasti Ústavný súd už raz potvrdil, že podzákonnému aktu toto neprináleží (nález č. 13 – PL. ÚS 7/94).

Aj keby povinné očkovania boli stanovené priamo v zákone, bolo by to naďalej v rozpore s Ústavou SR, lebo by bezdôvodne obmedzovalo základné práva a slobody ňou zaručené, medzi ktoré patrí aj sloboda voľby. Navyše, povinné očkovanie je v rozpore s čl. 5 a 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny, ktorý je, ako medzinárodná zmluva, nadradený ústave.