Rozporové konanie ohľadom hromadnej pripomienky Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania
Dňa 20. apríla 2010 o 10.00 sa na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbova 2, Bratislava, uskutočnilo rozporové konanie k hromadnej pripomienke Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania k návrhu vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Pripomienka pod názvom
Neústavnosť bodu 2 a pôvodnej vyhlášky. Zrušenie očkovania proti tuberkulóze.
podaná 11. marca do uzavretia pripomienkového konania 18. marca získala 777 podporovateľov, z čoho 14 lekárov (MUDr.), dvaja vetrinári, a dvaja právnici (JUDr.):
https://lt.justice.gov.sk/Public/MassReviewSupportByUser.aspx?instEID=191&matEID=2558&mrEID=108963
Takmer polovica podporovateľov má vysokoškolské vzdelanie.
Rozporového konania sa za Iniciatívu pre uvedomenie si rizík očkovania (ďalej len Iniciatíva) zúčastnili:
- Ing. Valentino Vranić, PhD., predseda
- Ing. Vanda Rybanská, členka rady
- Ing. Iva Vranská Rojková, členka rady
- Bronislava Tagrapová, členka
- JUDr. Ján Drgonec, DrSc., právny zástupca
Za Ministerstvo zdravotníctva SR a Úrad verejného zdravotníctva SR (ďalej MZ a ÚVZ) boli prítomní:
- MUDr. Ján Mikas, predseda Pracovnej skupiny pre imunizáciu ÚVZ SR
- prof. MUDr. Eva Rozborilova, CSc., hlavná odborníčka MZ SR pre pneumológiu a ftizeológiu
- doc. MUDr. Martin Brezina, CSc., hlavný odborník MZ SR pre pediatrickú pneumológiu a ftizeológiu
- MUDr. Jarmila Lančová, vedúca pracovnej skupiny pre imunizáciu Odboru epidemiológie ÚVZ SR
- JUDr. Roman Soska, Odbor legislatívy a práva, ÚVZ SR
- JUDr. Magdaléna Lacová, MZ SR, sekcia legislatívna-právna
Po otvorení konania, Vranić krátko prezentoval stanovisko Iniciatívy uvedené v prvom bode pripomienky, ktorý sa týkal neústavnosti bodu 2 návrhu a neústavnosti pôvodnej vyhlášky. Vranská Rojková vysvetlila stanovisko Iniciatívy uvedené v druhom bode pripomienky, v ktorom sa žiada zrušenie očkovania proti tuberkulóze.
Predstavitelia MZ vyhlásili, že akceptujú pripomienku k neústavnosti bodu 2 (vrátane súvisiaceho bodu 10) návrhu a že ho vyradia.
Prešlo sa k druhému bodu pripomienky s tým, že sa po jeho prerokovaní prediskutuje neústavnosť vyhlášky. Prebehla dlhšia diskusia, v ktorej Vranská Rojková poukazovala na preukázanú neúčinnosť BCG vakcíny známou rozsiahlou štúdiou z Madrasu, India, ako aj na vysokú rizikovosť tejto vakcíny, ktorej dôsledky u veľkého počtu detí boli zaznamenané aj na Slovensku.
Rozborilová poprela výsledky štúdie z Madrasu a tvrdila, že tam nešlo o očkovanie, ale o liečenie pacientov, ktorí boli chorí na tuberkulózu. Keď Vranská Rojková trvala na tom, že išlo o štúdiu zaoberajúcu sa očkovaním, argumentovala, že štúdia je stará, ale poznámku o ďalšej novšej štúdii z Afriky, ktorá dopadla rovnako, nekomentovala. Vyhlásila, že jestvuje rad štúdií, ktoré účinnosť BCG vakcíny potvrdzujú, avšak ich nemenovala. Spomenula len neustále citovaný český pokus z konca osemdesiatych rokov, kedy vynechanie očkovana proti tuberkulóze v severnom Česku údajne viedlo k významnému zvýšeniu počtu prípadov závažných foriem tuberkulózy. Tiež vyhlásila, že následkov po vakcinácii nie je veľa a že sú dôsledkom zlého spôsobu podávania vakcíny, lebo boli zrušené kalmetizačné školenia.
Brezina nesúhlasil s tým, že následky sú dôsledkom zlého zpôsobu podávania vakcíny a uznal, že ročne zaznamenávajú okolo 50 prípadov detí s nežiaducimi účinkami, ale nie ťažkými, pričom hnisavý vred na mieste vpichu zaraďuje medzi ľahké. Uznal, že sa o neúčinnosti BCG vakcíny proti bežnej tubrekulóze vie, ale že stále má význam, lebo chráni pred jej závažnými formami, pričom vysvetlil mechanizmus tejto ochrany. Tiež vysvetľoval ako BCG vakcína chráni pred alergiami.
Aj Brezina, aj Rozborilová zhodnotili súčasnú epidemiologickú situáciu v súvislosti s tuberkulózou ako priaznivú a vyniesli predpoklad, že ak takáto situácia pretrvá alebo sa ešte zlepší, v priebehu dvoch až troch rokov plošné očkovanie proti tuberkulóze bude redukované na očkovanie rizikových skupin.
Vranská Rojková apelovala na urýchlené zrušenie plošného očkovania proti tuberkulóze alebo aspoň na posun očkovania na neskorší vek dieťaťa, čo odporúčajú aj odborníci z Česka. Pripomenula, že Iniciatíva pozná prípady závažných následkov po BCG vakcíne a menovite uviedla jeden, v ktorom došlo až k vzniku neuroblastómu, a položila otázku koľko takých prípadov ešte vznikne, ak sa bude zrušenie očkovania odkladať. Proti uvedeniu tohto prípadu z právneho hľadiska protestovala Rozborilová, ktorá vravela, že je z Martinskej fakultnej nemocnice a nič o tom prípade nevie.
Vranić pripomenul fínsku skúsenosť s rovnakou BCG vakcínou, aká sa používa na Slovensku, a fakt, že po rozsiahlom výskyte ťažkých následkov vrátane diseminovanej BCG choroby Fínsko urýchlene zrušilo plošné očkovanie novorodencov. Vranić tiež apeloval na urýchlené zrušenie preočkovania, aby sa zabránilo vzniku ďalších prípadov poškodenia zdravia, keďže preočkovanie stále pokračuje, napriek tomu, že nadobudnutím platnosti novej vyhlášky, k čomu má dôjsť v júni, bude aj tak zrušené. Predstavitelia MZ a ÚVZ také niečo odmietli ako právne nemožné. Vranić poukázal na to, že MZ a ÚVZ koncom roku 2007 a behom celého roku 2008 naopak neprekážalo nejestvovanie vyhlášky, aby očkovanie vykonávalo, pričom regionálne úrady verejného zdravotníctva dokonca udeľovali pokuty, ktoré však neskôr ÚVZ SR po uvedomení si právnej podstaty zrušil.
Právnici MZ a ÚVZ odmietli, že by celá vyhláška mohla byť neústavná. Problém neústavnosti im ešte raz právne vysvetlil Drgonec. Právnici MZ konštatovali, že oni majú právo na svoj stav, a že ďalej o tom môže rozhodnúť iba ústavný súd. Poukázali na to, že sa pripomienka Iniciatívy tu vzťahuje na pôvodnú vyhlášku, a nie na návrh novej vyhlášky.
Drgonec upozornil predstaviteľov MZ a ÚVZ na možné dôsledky takéhoto konania, najmä na to, že ústavný súd môže pozastaviť vykonávanie inkriminovaného predpisu hneď po začatí konania, čo by mohlo znamenať zastavenie očkovania ako takého. Poukázal na podobné prípady, v ktorých ústavný súd rozhodol o neústavnosti príslušných právnych predpisov, najmä na kúpeľný poriadok, kde sa, ako ústavný sudca, osobne rozhodovania zúčastnil. Upozornil aj na to, že MZ ako predkladateľ kúpeľného poriadku vtedy používalo rovnaké argumenty, ako právnici MZ teraz.
V mene Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania Vranić podpísal záznam, v ktorom sa konštatuje, že rozpor k hromadnej pripomienke bol odstránený s jej čiastočnou akceptáciou, pričom na rozporovom konaní sa neriešila otázka súladu vyhlášky s Ústavou SR. Prítomní členovia rady Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania sa rozhodli takto konať vzhľadom na to, že by odmietnutie potvrdenia odstránenia rozporu len oddialilo schválenie vyhlášky bez reálnej možnosti realizácie požadovaných zmien, čo by zároveň spôsobilo aj neželané oddialenie zrušenia preočkovania proti tuberkulóze.
