Dôchodcovia | Ostatné vakcíny | Povinné očkovanie | Zloženie a princípy vakcín

Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania odpovedá na popieranie rizík očkovania Panenzou („pandemickou“ chrípkovou vakcínou), o ktorých hovorila poslankyňa Ľudmila Mušková.

Ortuť vo vakcínach škodlivá je

Po tlačovej konferencii poslankyne NR SR Ľudmily Muškovej, ktorá sa konala 10.3.2010 a venovala sa aj rizikám očkovania tehotných žien vakcínou proti prasacej chrípke, pretože obsahuje zlúčeninu ortuti – thiomersal, médiá začali spochybňovať škodlivosť tejto organickej soli ortuti. Sprostredkovali napríklad tvrdenie Úradu verejného zdravotníctva, podľa ktorého vraj „látka thiomersal, obsiahnutá vo vakcíne … neobsahuje ortuť v toxickej forme, ale vo forme organickej soli. To znamená, že sa v organizme rozkladá a pre organizmus je neškodná“ (Pravda 11.3.2010).

Ak by boli zástupcovia médií prítomní na tlačovej konferencii poslankyne Muškovaj, mohli sa zoznámiť s presne opačnými vedecky podloženými argumentmi. Keďže poslankyňa vopred očakávala podobné reakcie, svoje tvrdenia vložila do rámca odborných argumentov citovaných z novej knihy „Vakcína alebo Nedovoľ, aby mi ublížili“ autorky Ivy Vranskej Rojkovej, na prezentáciu ktorej zamerala svoju tlačovú konferenciu.

K otázke thiomersalu sa z knihy možno okrem iného dozvedieť, že „v roku 2005 predstavil výsledky výskumu Thomas Burbacher.¹ Prvýkrát vedecky skúmal rozdiel medzi anorganickou metylortuťou a organickou etylortuťou, ktorú obsahuje thiomersal. Mal zistiť, či sa etylortuť správa v organizme podobne ako metylortuť, prijímaná tráviacim traktom z potravín. Dovtedy sa to predpokladalo, preto sa za limitné hodnoty pre etylortuť prevzali hodnoty platné pre metylortuť. Bolo známe, že ortuť z vakcín sa relatívne rýchlo odbúra z krvi. To sa považovalo za dôkaz neškodnosti etylortuti. Burbacher na primátoch zistil, že injekčne vpichnutá etylortuť z thiomersalu sa skutočne rýchlejšie odbúrava z krvi: už po 8,5 dňoch nebola v krvi dokázateľná, zatiaľ čo metylortuť prijatá so stravou sa z krvi odbúrala až po 21,5 dňoch. No zatiaľ čo sa metylortuť prevažne z organizmu vylúčila, etylortuť sa v organizme opäť našla, a to v mozgu pokusných opíc…“ Burbacher skonštatoval, že „metylortuť … nie je použiteľným meradlom na zhodnotenie rizika z thiomersalu. Nutne potrebujeme spoľahlivé informácie o jeho neurotoxickom potenciáli, aby sme sa mohli vyjadrovať o efektoch očkovaných bábätiek. Tieto informácie sú rozhodujúce, ak chceme odpovedať na verejne vyjadrené obavy o bezpečnosti očkovacích látok.“ ²

Ďalej sa z knihy dozviete, že: „Už v roku 1999 Americká Akadémia pediatrov a Americká Akadémia rodinných lekárov odporúčali odstrániť thiomersal z vakcín „tak rýchlo, ako je možné“, vzhľadom na vedľajšie účinky ortuti na vývoj mozgu.³

V júni 2000 sa v USA⁴ konala tajná konferencia⁵, na účely prediskutovania štúdie Dr. Verstraetena.“ Zahŕňa záznamy 110 000 detí a „preukazuje signifikantnú lineárnu súvislosť medzi zaťažením thiomersalom a vývojovými poruchami detí.“ … „S každým mikrogramom thiomersalu, ktorý prijali bábätká, sa riziko ochorenia zvyšuje o 0,7 %. Najzreteľnejší je tento trend pri poruchách reči, nasleduje hyperaktivita a autizmus.“

Tieto závery sa nezverejnili, manipulovalo sa s nimi, jednako v USA od roku 2003 ortuť z vakcín pre bábätká odstránili.

„Po odstránení thiomeraslu z vakcín oficiálny ohlasovací systém vedľajších účinkov USA zaznamenal v roku 2003 medziročný pokles výskytu autizmu o 37 % a o rok neskôr o 54 %.⁶ Aj v Kalifornii s najlepším ohlasovacím systémom autistických chorôb sa od roku 2003 zaznamenáva z toho plynúci pokles výskytu autizmu, zatiaľ čo do roku 2002 bol zaznamenávaný neustále stúpajúci trend.⁷“

Rôznorodé riziká thiomersalu potvrdzujú mnohé ďalšie štúdie, napríklad výskum kanadského tímu, ktorý aj nasnímal, ako ortuť poškodzuje rozvíjajúci sa nervový systém.⁸ Na tlačovej konferencii bol premietnutý filmový záznam tohto procesu a medzi prítomnými redaktormi vyvolal značný záujem, pretože z neho jasne vidieť, ako ortuť v mozgu rozkladá myelín a navždy znemožní vznik nervových spojení, ktoré v čase vniknutia ortuti vznikali.

Prečo sa teda thiomersal používa?

„Vyvinula ho americká firma Eli Lilly ako konzervačnú látku. Na jej objednávku vykonali v roku 1931 štúdiu na 22 pacientoch. „Thiomersal sa vstrekol 22 osobám v dávke 50 cm³ 1%-ného roztoku. Tolerancia takejto intravenóznej dózy indikuje veľmi nízku úroveň toxicity merthiolátu pre človeka.“⁹ „No nepísalo sa, že všetkých 22 ľudí trpelo bakteriálnym zápalom mozgových blán.“ Vtedy to bol „v princípe rozsudok smrti. Pacienti prežili liečbu thiomersalom o 3 – 4 dni, čo bol normálny priebeh ochorenia. … A tento výskum bol desaťročia používaný ako dôkaz bezpečnosti thiomersalu. Nevykonal sa žiaden iný výskum. Thiomersal sa používal takmer vo všetkých vakcínach aj keď sa plnili do jednotlivých sterilných ampuliek, kde už netreba žiaden konzervant.“ Úrady na prítomnosť thiomersalu hľadeli z pohľadu: „Dali to už toľkým miliónom ľudí, že to nepredstavuje problém.“ V moderných vakcínach sa „stále používalo rovnaké množstvo thiomersalu ako v 30. či 50. rokoch.“

Iva Vranská Rojková v mene Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania