COVID fašizmus vytrčil pazúry v Rusku a Taliansku

Dňa 22.6.1941 zaútočilo nacistické Nemecko na Sovietsky zväz, čím začala najkrvavejšia fáza 2. svetovej vojny.

O štyri a pol roka neskôr, 20.novembra 1945, sa začal Norimberský proces, v ktorom boli súdení spolupracovníci nacistického režimu. Osobitou kapitolou boli „lekári“, ktorí uskutočňovali „v mene vyššieho dobra“, „v záujme vedy a spoločnosti“ nedobrovoľné a v mnohých prípadoch beštiálne experimenty na väzňoch. Najznámejší zločinec Dr. Josef Mengele ušiel spravodlivosti, ale niektorí páchatelia skončili vo väzení alebo odvisli na šibenici.

Ako memento, a zároveň ochrana ľudí pred medicínskymi zločinmi, vznikol v roku 1947 právne záväzný medzinárodný dokument, Norimberský kódex, ktorý reguluje pravidlá lekárskych experimentov a prísne zakazuje akýkoľvek nátlak alebo vynucovanie účasti na nich.

Zvláštnou náhodou, práve na 80. výročie nacistického útoku na ZSSR, sa pohrobkovia Dr. Mengeleho v Moskve začali vyhrážať cca 60-tim percentám pracujúcich na základe nariadenia hlavnej hygieničky, že ak neabsolvujú medicínsky experiment (génovú terapiu, nazývanú ako očkovanie proti COVID-19), nebudú môcť chodiť do práce. Hoci podľa federálnych zákonov je očkovanie v Rusku dobrovoľné a aj prezident Putin sa v máji vyjadril, že očkovanie proti COVID-19 nesmie byť v Rusku povinné. Je ďalšou pozoruhodnou náhodou, že vakcinacisti prikročili k nátlaku v čase, kým bol prezident v zahraničí. Ide snáď o pokus o vyvolanie vzbury a majdanu?

V Taliansku sa zase vyhrážajú spolu cca 45000 zdravotníkom, že ak sa nezúčastnia na tom istom lekárskom experimente, tak budú preradení na iné oddelenie alebo nútení čerpať neplatené voľno. Je to na základe zákona o povinnom očkovaní zdravotníkov, ktorý parlament schválil v máji.

—

Oficiálne to začalo Zákonom na obnovenie úradníctva z 7.4.1933, ktorým v nacistickom Nemecku vylúčili Židov z verejných funkcií. Niektorí možno dúfali, že to je všetko a že sa situácia v ríši upokojí, no v skutočnosti to bola len prvá fáza narastajúcej reťaze diskriminácie a segregácie ako predzvesť holokaustu. Norimberský ústavný zákon o ríšskom občianstve z 15.9.1935 pozbavil Židov občianskych práv. Nasledoval nekonečný rad vyhlášok, ktoré im stále viac obmedzovali a znemožňovali život, napríklad im stanovili dobu nakupovania, a zakázali prístup do miest verejného života – kaviarní, parkov, kultúrnych podujatí apod. Dňom 4.6.1940 ich zákon úplne vykázal z profesného života a koncom leta sa začalo nútené presídľovanie do ghett. Na jeseň 1941 už museli Židia nosiť prišitú žltú hviezdu, zhabali im teplé oblečenie a nesmeli využívať verejnú dopravu. Potraviny dostávali na základe prídelových lístkov a v getách bol častý hladomor.

Na Slovensku bol 9.9.1941 prijatý tzv. Židovský kódex, ktorý prevzal nemeckú líniu apartheidu, Židia prišli o majetok a boli vození na nútené práce. O pol roka neskôr, 25.3.2942, začali prvé transporty do koncentračných táborov, hoci snem to schválil až dodatočne zákonom č.68/1942 z 23.5.1942.

Naozaj sa nikdy nepoučíme z vlastnej histórie?