25.2.2015

Aj ústavný súd SR zverejnil konečne zdôvodnenie svojho rozhodnutia o „súlade“ povinného očkovania s ústavou. Je to vskutku smutné čítanie, obsahujúce stanoviská účastníkov konania. Napríklad Národná rada nepovažuje povinné očkovanie za zásah do telesnej integrity, lebo „sa predpokladá aktívna účasť očkovaného“. Inými slovami, keď vám štát prikáže očkovanie pod hrozbou pokuty a v krajnom prípade exekúcie, tak to nie je násilie, lebo veď rukáv ste si vyhrnuli dobrovoľne. Ďalšou tragédiou je stanovisko generálnej prokuratúry, že právo jednotlivca nemôže byť nadradené právu spoločnosti na ochranu zdravia – úplne tu obrátili naruby zmysel čl. 40 ústavy o práve na ochranu zdravia. Takže vlastne váš sused má právo na ochranu zdravia, a nestačí, že sa on môže nechať zaočkovať a tým „chrániť“ svoje zdravie, ale ešte môže vyžadovať, aby vy ste sa zaočkovali tiež. To, či o to vôbec stojíte, a že existuje aj riziko nežiaducich účinkov, to je úplne vedľajšie, vaše právo na ochranu zdravia tu už nikoho nezaujíma. Ministerstvo zdravotníctva už ničím neprekvapilo, očkovaním sme odstránili epidémie, vpred k svetlým zajtrajškom atď. Celá vznešená argumentácia ochranou verejného zdravia, záujmom spoločnosti apod. však padá a láme si väz už i len na najznámejšej povinnej vakcíne proti tetanu. Toto ochorenie totiž nie je prenosné. Ako teda očkovanie jednotlivca chráni celú spoločnosť? Nuž asi tak, ako právny systém na Slovensku chráni práva bežného človeka.