19.1.2012

Mesiánsky komplex niektorých predstaviteľov verejného zdravotníctva, spolu s aplikáciou hesla „účel svätí prostriedky“, môže viesť až k nápadom, z ktorých idú zimomriavky. Autori článku „Mala by byť účasť na klinických štúdiách povinná?“ vyjdú zo zväčša nepreukázaného mýtu, že „očkovanie zo svojej podstaty odstraňuje kedysi obávanú chorobu z očí verejnosti“ a presvedčenia, že očkovanie je najúčinnejší lekársky vynález v histórii,  zachránilo bezpočet životov, a zachráni ešte viac. Lenže túto svetlú budúcnosť hatí rastúca neochota ľudí zúčastňovať sa klinických štúdií, a to aj napriek symbolickým odmenám „za podstúpenie rizika“. Autori vo svojom idealistickom zápale za spoločné dobro a pokrok vo vývoji nových úžasných vakcín, vôbec neuvažujú o možnosti, že účasť možno klesla práve preto, že viac ľudí vytriezvelo od svojho niekdajšieho idealizmu a začalo si uvedomovať jednak skutočnú podstatu a cieľ procesu (súkromný zisk farmaceutických firiem), ako aj značné zdravotné riziká. Autori, vedomí si tenkého ľadu na ktorom sa pohybujú, potom obšírne uvažujú o legislatívnych spôsoboch, ako z ľudí povinne urobiť pokusné králiky, a spraviť toto porušenie základných ľudských práv menej okatým. Na záver zmiernia tón – ak sa zlepší propaganda, tak sa snáď podarí zvýšiť účasť na klinických štúdiách aj bez zavedenia povinnej účasti. Toto posolstvo by sa však dalo chápať aj ako skrytá vyhrážka. Článok vyznieva o to absurdnejšie, že sa už aj do verejného povedomia dostáva ohromný deficit vedy pri vývoji vakcín, ako aj korupčné praktiky farmaceutického priemyslu. Povinná účasť na klinických skúškach sa aplikovala napríklad v nacistických koncentračných táboroch. Preklad článku.