16.11.2010

ŠÚKL vydal správu o thimerosale. Obsahovo materiál nijako neprekvapil a nesie sa v alibistickom duchu – s thimerosalom dobre, bez neho tiež dobre. Škandalózne je, že namiesto starostí o deti, znižovanie obsahu ortuti vo vakcínach sa obhajuje vplyvom na životné prostredie! „Dobre navrhnuté“ epidemiologické štúdie vraj preukázali bezpečnosť – ale žiadna konkrétna sa necituje; veľmi by nás zaujímali, keďže podľa našich skúseností sú pravidlom skôr ťažké konflikty záujmov a vážne metodologické nedostatky takýchto štúdií. Vo svetle desiatok štúdií o škodlivosti thimerosalu aj v nanomolárnych dávkach, uistenia materiálu o jeho bezpečnosti dostávajú tak trochu surealistický nádych – je tu vôbec reč o tej istej látke? Materiál síce správne tvrdí, že thimerosal sa rýchlejšie vyplavuje z krvného obehu než etylortuť (a vytvára dojem, akoby bol menej toxický), ale zároveň zamlčuje, že sa 4x viac ukladá v mozgu. Čo vlastne hľadá nervový jed v prípravkoch pre ľudí, dokonca pre deti? Ako sa mohol začať do vakcín pridávať bez toho, aby sa uskutočnila čo i len JEDNA vedecká štúdia o tom, aký vplyv to bude mať na deti z krátkodobého a dlhodobého hľadiska a aký vplyv bude mať celý ten kokteil nervových jedov, ktorý vakcíny obsahujú? Toto sme sa z materiálu nedozvedeli. Obligátna vsuvka o „veľkom prínose vakcinácie“ ostala opäť bez dôkazov a v rovine osobného/kolektívneho presvedčenia, keďže podľa štatistík, ochorenia ustúpili dávno pred začiatkom plošnej vakcinácie.