10.11.2011
Kauza Wakefield má „prekvapivé“ pokračovanie – analýza nezávislého odborníka preukazuje, že Dr. Wakefield žiadne údaje nefalšoval a že článok z roku 1998 je v súlade s podkladmi od špecialistov (spoluautorov článku). Ide o ďalšiu indíciu, že celý mediálny pohon, spustený článkom v januárovom čísle BMJ, mohol byť vykonštruovaný. Dr. David Lewis, člen organizácie NWC, ktorá obhajuje vedcov perzekvovaných za zverejnenie „nepohodlných“ zistení, poslal výsledky analýzy redakcii BMJ, čím spôsobil zaujímavé reakcie vedeckej verejnosti. Rešpektovaný žurnál Nature už zverejnil článok, podľa ktorého zo strany Dr. Wakefielda zrejme o žiadny „vedecký podvod“ nešlo.
BMJ, jeho šéfredaktorka Fiona Godlee, i Brian Deer, novinár na voľnej nohe, ktorý vedie celú vendetu proti Dr. Wakefieldovi, a ktorý napísal aj predmetný obviňujúci článok pre BMJ, sa môžu ocitnúť v zlom svetle – ak sa článok preukáže viac bulvárny než vedecký, poškodí to nielen dobré meno BMJ, ale hrozia aj právne následky za očiernenie. Bude zaujímavé sledovať ich reakcie. Už vyhlásili, že oni vlastne nenapísali, že Dr. Wakefield je podvodník. Godlee dokonca pohotovo prešla do protiútoku. Ešte pred publikovaním Lewisovho listu si vyžiadala analýzu od Dr. Bjarnasona. Jeho stanovisko je však opatrné – zistenia tímu Dr. Wakefielda sa síce dajú subjektívne interpretovať aj odlišnými spôsobmi, ale dokumenty nedokazujú, že by došlo k nejakej manipulácii. Prečo si Godlee toto stanovisko nevyžiadala už pred zverejnením obvinení? Godlee sa obrátila aj na University College London (UCL) a požiadala o urýchlené prešetrenie konania všetkých spoluautorov článku. Avšak týmto nepriamo poprela predošlé tvrdenie článku – že práve a jedine Wakefield cieľavedome zmanipuloval údaje. Wakefield je skeptický ohľadom objektívnosti komisie UCL, ktorá ho ohľadom obvinení doposiaľ nekontaktovala; UCL tvrdí, že pre tento prípad „nevie nájsť vhodného predsedu komisie“.
Godlee oznámila, že možno požiada o vyšetrovanie parlament, predseda parlamentnej komisie, Dr. Andrew Miller, však odpovedal zamietavo, o.i. preto, lebo „komisia nie je pre takéto prípady vhodným priestorom“ a „musí sa vyvarovať krokov, ktoré by komisiu stavali do zlého svetla ako povoľnú verejnému lobbingu„. Takáto odpoveď Godlee zaiste nepotešila. Paradoxne, asi nepotešila ani Dr. Wakefielda, ktorému by parlamentné vyšetrovanie mohlo dať konečne primeraný priestor pre svoju obhajobu – predloženie dôkazov a povolanie svedkov. Takúto možnosť totiž pri vyšetrovaní komisiou GMC nemal, dôkazy si komisia vyberala svojvoľne. Je pozoruhodné, že „etickým pochybením“ podľa komisie GMC mal byť o.i. fakt, že Dr. Wakefield vo svojom článku nezverejnil, že bol v čase publikovania súdnym znalcom v inej žalobe obetí MMR vakcíny. Išlo o kauzu nebezpečnej vakcíny s vírusovým kmeňom Urabe, ktorú vládne úrady údajne pustili na trh napriek vedomosti, že prináša zvýšené riziko meningitídy. Potopenie Dr. Wakefielda prišlo teda veľmi vhod nielen pre farmaceutický priemysel, ale aj pre britskú vládu, pretože Wakefield by mohol prispieť k víťazstvu rodičov v spore ohľadom ťažkého poškodenia detí touto vakcínou, kde by zodpovednosť pravdepodobne padla na vládnych úradníkov, ktorí ju presadili na trh, pretože výrobca, SmithKline, dal vakcínu na trh údajne až po splnení podmienky, že ho vláda zbaví zodpovednosti za následky.
