Maximkov úpadok po vakcínach Priorix a Prevenar
rodičia Maximka z Považskej Bystrice
Máme tri deti, z nich stredný syn bude mať v máji 2011 štyri roky. Práve u neho sa najviac prejavili nepriaznivé účinky očkovania. Vo svojom veku,
ináč zdravo narodené a priam tabuľkovo vyvinuté dieťa doteraz nerozpráva, nepýta sa na záchod a o jedle ani nerozprávam, sám sa nenaje, ani si
nevypýta. Ale poporiadku.
Pri každom z našich detí sme boli na genetickom vyšetrení, kde na základe výsledkov bolo vylúčené, že sa nám narodí postihnuté dieťa. Odchádzali sme spokojní, všetko bolo v priadku. Chlapec sa narodil úplne zdravý, dokazuje to aj prepúšťacia správa z pôrodnice. Samozrejme, vo vtedajšej nevedomosti sme s ním absolvovali radu očkovaní v presvedčení, že robíme pre naše dieťa len to najlepšie. Zo začiatku to bolo v poriadku. Syn sa krásne vyvíjal, učil sa všetko ako ako malo byť. V pol roku života krásne sedel, reagoval na zavolanie,keď mu bolo niečo smiešne smial sa, s úžasom počúval keď sme mu spievali, učil sa tlieskať do pesničky atď… V 11 mesiacoch sa začal dvíhať na nohy a snažil sa chodiť, ak sa mu podarilo, snažil sa napodobniť reč (ak niečo spadlo bolo: „bác“ a rôzne iné veci).
V roku jeho života sme boli samozrejme na ročnej poradni. Naša obvodná lekárka nám odporúčala ďalšie očkovanie. Samozrejme sme súhlasili. Veď detský lekár predsa musí vedieť, čo je pre dieťa to najlepšie. Tak sme ho v roku života dali zaočkovať treťou vakcínou HEXY. V 15 mesiacoch ho zaočkovali vakcínou PRIORIX, a na odporúčanie lekárky: „Teraz je Prevenar bez doplatku a je veľmi výborný“, sme ho daliaj ním.
Teraz už vieme, že sme urobili hádam najväčšiu chybu, akú sme mohli urobiť. Dieťa nám po druhom očkovaní začalo chorľavieť, časté návštevy na pohotovosti boli samozrejmosťou. Všimli sme si na ňom pokles nálady, začal sa hrávať len v kúte, opakoval stále tie isté pohyby, prestával reagovať, stratil „očný kontakt“. Jeho nočné plače sa stali pravidelnosťou, utíšiť ho bolo čoraz ťažšie. Začal sa akoby vracať vo vývoji späť. Upozorňovali sme na tieto skutočnosti aj obvodnú lekárku, že sa zastavil tak vo vývine reči a aj na to, že sa nepýta na nočník a v konečnom dôsledku, že ani nereaguje na zavolanie, dostalo sa nám len odpovede, že počkáme do troch, ten je vo vývoji dieťaťa vraj prelomový a potom sa uvidí. Tak sme čakali. Po treťom roku a žiadnom napredovaní nastala „panika“ prečo to ešte nevie a boli sme odosielaní na rôzne vyšetrenia. Na ORL, či náhodou nie je hluchý, keď nereagoval, aj keď som tvrdil, že keď počuje v telke známu reklamu beží cez celý byt, samozrejme, že nás poslali aj na neurológiu, kde sa nás spýtali, čo tam vôbec robíme, vraj náš syn nie je neurologický pacient a do tretice na pedopsychiatriu. Tam mu pani doktorka predpísala Fevarin aj keď ho ani nevidela (syn znášal všetky tieto vyšetrenia veľmi zle a tam dostal taký záchvat plaču, že sme v ordinácii ani neboli a sestrička nám vyniesla recept na chodbu). Po prečítaní príbalového letáku sme následne tieto lieky zahodili. Pomer žiadúcich a nežiadúcich účinkov bol tri riadky k strane formátu A4.
Tak sme začali pátrať na internete, o čo by mohlo ísť, až sme prišli na to, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o nežiadúce účinky očkovania. Po konzultácii s lekárom sme ostali doslova „obarení“ jeho reakciou. Vraj je to absolútne vylúčené, kde sme mohli na takéto niečo vôbec prísť. Zároveň sme prečítali veľmi veľa článkov a pozreli veľa videí o týchto účinkoch očkovacích vakcín, ich zložení atď. Boli sme zhrození ako sme mohli niečo také pripustiť. V súčastnosti syna liečime homeopaticky, na liečbu detoxikáciou reaguje pozitívne, je otvorenejší, viacej sa usmieva a vrátil sa mu už aj kontakt. Keď sme sa na takúto liečbu spýtali našej obvodnej lekárky, doslova nás vysmiala, že je to hlúposť, kto nám niečo také poradil. Náš syn zostal na mentálnej úrovni asi ročného dieťaťa.
Po týchto skúsenostiach sme vymenili obvodnú lekárku a zdá sa nám, že sa prístup zlepšil a taktiež nová lekárka uznáva naše argumenty proti ďalším
očkovaniam. To by bol tak v skratke náš príbeh. O ďalších fobiach nášho syna spojených s očkovaním som nepísal. Bol by to tak isto taký, ak nie dlhší mail. Nedalo nám, aby sme sa s týmto príbehom s nikým nepodelili, a aspoň takýmto spôsobom nepoukázali na možné rizika očkovania. Myslím si, že už toho bolo asi tak akurát, aby sa s tým začalo niečo robiť, aby sa očkovanie aspoň zdobrovoľnilo. Taktiež pripájam fotografie syna pred a po očkovaní, aké to bolo usmiate dieťa a po, keď väčšinou presedí na okne a díva sa mlčky von.
Zdravia Vás rodičia Maximka z Považskej Bystrice.
