Hromadná pripomienka k Návrhu na ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 25. októbra 2007 Slovenskou republikou

1.

Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním v článku 2 – Zásada nediskriminácie uvádza, že „vykonávanie ustanovení tohto dohovoru… sa zaručuje bez diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, akým je …. sexuálna orientácia…“a v článku 6 – Vzdelávanie detí uvádza, že „… zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že deťom budú počas vzdelávania na prvom a druhom stupni poskytnuté informácie o rizikách sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania …. Tieto informácie … sa poskytujú v rámci všeobecných informácií o sexualite…“ Z uvedeného vypláva, že po ratifikácii Dohovoru sa bude musieť v SR zaviesť povinné sexuálne vzdelávanie na prvom aj druhom stupni ZŠ vo vyššie uvedenom rozsahu, teda aj o sexuálnom zneužívaní, a to podľa zásady nediskriminácie, t.j. s ohľadom na LGBTI komunitu, resp. ideológiu.

Dohovor o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním preto žiadame neratifikovať.

Odôvodnenie:

V slovenskej spoločnosti väčšina rodičov nesúhlasí so zavedením sexuálneho vzdelávania na prvom a druhom stupni ZŠ, pretože ohrozuje morálny vývoj dieťaťa a vedie k predčasnej sexualizácii. Navyše špecifické informácie o sexuálnom zneužívaní môžu nepriaznivo pôsobiť na deti, zneistiť ich pocit bezpečia a deformovať ich vnímanie ľudí ako zdroja potenciálneho nebezpečenstva. Taktiež nie je spoločenská zhoda pre etablovanie LGBTI ideológie, teda ani pre vzdelávanie detí o sexuálnych témach s ohľadom na LGBTI komunitu. Keďže z dôvodu uvedených spoločenských trendov minister Lajčák pozastavil prijímanie Stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike a otvoril pred jej prijatím priestor na celospoločenskú diskusiu, identický postup je žiaduce dodržať aj pred prípadnou ratifikáciou tohto Dohovoru. A to tým skôr, že Stratégia tematicky zahŕňa aj Dohovor, takže je neprípustné, aby sa tento medzinárodný dokument ratifikoval skôr, než sa spoločnosť dohodne na stratégii prístupu k predmetným témam.

2.

Podľa článku 12 – Oznamovanie podozrenia o sexuálnom vykorisťovaní alebo sexuálnom zneužívaní, článku 13 – Linky pomoci a článku 14 − Pomoc obetiam, kde sa uvádza: „Ak sa rodičia alebo osoby, ktoré majú dieťa v osobnej starostlivosti, podieľali na jeho sexuálnom vykorisťovaní alebo sexuálnom zneužívaní, intervenčné postupy pri uplatňovaní článku 11 odsek 1, zahŕňajú… možnosť premiestnenia obete z jej rodinného prostredia. Podmienky a trvanie takéhoto premiestnenia sa ustanovia v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.“, sa v zmysle Dohovoru majú do spoločnosti aplikovať nástroje a vytvoriť taká atmosféra, akú poznáme zo zahraničia, kde dochádza k masívnemu odoberaniu detí z rodín aj pre malicherné príčiny. Slovenská spoločnosť nie je dostatočne zrelá na to, a pracovníci sociálno-právnej ochrany detí nie sú dostatočne odborne a personálne pripravení na to, aby pri aplikácii uvedených článkov nedochádzalo k odoberaniu detí z rodín na základe krivého obvinenia, alebo z malicherných príčin. O tom, že podľa Dohovoru nie je vylúčené, že môže ísť o odoberanie pred riadnym rozhodnutím súdu o vine či nevine páchateľa – rodiča svedčí, použitie formulácie „možnosť premiestnenia údajného páchateľa“. Táto téma vyžaduje širokú spoločenskú diskusiu o konkrétnejších spôsoboch a limitoch v prospech rodiča a zachovania rodičovských práv rodiča, ktorý sa voči dieťaťu žiadneho takéhoto konania nedopustil. Ratifikácia Dohovoru v tomto znení nie je vhodná.

Bezpečnosť rodiny je prvoradá, preto žiadame Dohovor neratifikovať.

Hromadná pripomienka k Národnému akčnému plánu na prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2014 – 2019

1.

Z Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2014 – 2019 žiadame vypustiť ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.

Odôvodnenie:

Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu používa veľmi široko definované pojmy ohľadom toho, čo je považované za násilie a navyše používa tautologické zdôvodnenie. Napr. násilie je násilie. Citujeme: „pod pojmom „násilie na ženách“ chápaným ako porušenie ľudských práv a forma diskriminácie žien sa rozumejú všetky činy rodovo podmieneného násilia, ktoré majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú, ale aj ekonomickú ujmu alebo utrpenie žien vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote.“

S časťou definície je možné súhlasiť, avšak ak pripustíme, že akýkoľvek čin (pretože samotný pojem násilie nie je definovaný), ktorý má za dôsledok duševnú či ekonomickú ujmu žene, bude považovaný za násilie, so znením sa nedá súhlasiť. Väčšina činov jedných voči druhým má dôsledky a môže byť ujmou. Typickým prípadom je hádka manželov, hoci nedošlo k žiadnemu fyzickému kontaktu, môže byť spôsobená duševná ujma žene, rovnako ako duševná ujma mužovi. To sa týka rovnako aj ekonomickej ujmy, ak muž alebo žena prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov minú bez súhlasu druhej strany. Ochrana Dohovoru sa však vzťahuje iba na ženy. Taktiež, keďže nemáme definované násilie, nemôžeme zavádzať pojem nulové násilie, preto je dôležité definovať pojmy. Dohovor má vážne interpretačné problémy, pre ktoré by nemal byť ratifikovaný.

Podľa Článku 12 Dohovoru majú zmluvné strany prijať potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov  s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných roliach žien a mužov. Nechápeme, ako sa môžeme zaviazať k odstraňovaniu tradície, ktoré hovoria o tzv. stereotyplných roliach žien a mužov. Je úplne prirodzené, že žena a muž majú mnohokrát v živote rôzne úlohy a v týchto úlohách sú nenahraditeľní ako napríklad otec a matka.

Vzdelávanie Podľa článku 14 Dohovoru:

„1. Zmluvné strany prijmú , ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov.

2. Zmluvné strany podniknú potrebné kroky na podporu zásad uvedených v odseku 1 v neformálnych školských zariadeniach neformálneho vzdelávania, ako aj v športových, kultúrnych zariadeniach a v centrách voľného času a médiách.“

Keďže obsah slova „stereotypný“ nebol v medzinárodnoprávnych dokumentoch vysvetlený, znamená vyučovanie o tomto pojme čistú voľnú úvahu vyučujúcich a tým sa môže dostať do rozporu s inými právami na manželstvo a rodinu a do rozporu s  právami detí na otca a matku.

Keďže minister Lajčák pozastavil prijímanie Stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike a otvoril pred jej prijatím priestor na celospoločenskú diskusiu, identický postup je žiaduce dodržať aj pred prípadným prijatím tohto Národného akčného plánu, pretože sa tiež týka ľudských práv. Je neprípustné, aby sa Národný akčný plán, ktorý hovorí už o konkrétnej aplikácii ľudských práv, prijímal skôr, než sa vypracuje Stratégia ochrany ľudských práv. Rovnako je neprípustné, aby sa Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu ratifikoval pred vypracovaním Stratégie ochrany ľudských práv.

2.

Z Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2014 – 2019 žiadame vypustiť nasledujúci záväzok:

„do konca roka 2013 ratifikovať Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním“

Odôvodnenie:

Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním v článku 2 – Zásada nediskriminácie uvádza, že „vykonávanie ustanovení tohto dohovoru… sa zaručuje bez diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, akým je …. sexuálna orientácia…“ a v článku 6 – Vzdelávanie detí uvádza, že „… zmluvná strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že deťom budú počas vzdelávania na prvom a druhom stupni poskytnuté informácie o rizikách sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania …. Tieto informácie … sa poskytujú v rámci všeobecných informácií o sexualite…“ Z uvedeného vypláva, že po ratifikácii Dohovoru sa bude musieť v SR zaviesť povinné sexuálne vzdelávanie na prvom aj druhom stupni ZŠ vo vyššie uvedenom rozsahu, teda aj o sexuálnom zneužívaní, a to podľa zásady nediskriminácie, t.j. s ohľadom na LGBTI komunitu, resp. ideológiu.

V slovenskej spoločnosti väčšina rodičov nesúhlasí so zavedením sexuálneho vzdelávania na prvom a druhom stupni ZŠ, pretože ohrozuje morálny vývoj dieťaťa a vedie k predčasnej sexualizácii. Navyše špecifické informácie o sexuálnom zneužívaní môžu nepriaznivo pôsobiť na deti, zneistiť ich pocit bezpečia a deformovať ich vnímanie ľudí ako zdroja potenciálneho nebezpečenstva. Taktiež nie je spoločenská zhoda pre etablovanie LGBTI ideológie, teda ani pre vzdelávanie detí o sexuálnych témach s ohľadom na LGBTI komunitu. Keďže z dôvodu uvedených spoločenských trendov minister Lajčák pozastavil prijímanie Stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike a otvoril pred jej prijatím priestor na celospoločenskú diskusiu, identický postup je žiaduce dodržať aj pred prípadnou ratifikáciou tohto Dohovoru. A to tým skôr, že Stratégia tematicky zahŕňa aj Dohovor, takže je neprípustné, aby sa tento medzinárodný dokument ratifikoval skôr, než sa spoločnosť dohodne na stratégii prístupu k predmetným témam.

3.

Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2014 – 2019

predpokladá založenie Koordinačno-metodického centra pre násilie na ženách a domáce násilie, ktoré „má byť podporené z Nórskeho finančného mechanizmu“. V bode 3. Metodiky a štandardy sa taktiež spomína, že „OSN a EÚ v tejto oblasti prijala viaceré závery a odporúčania a na úrovni Rady Európy existuje vypracovaný systém štandardov kvality … ktorý vychádza z dlhoročnej skúsenosti v tejto oblasti. V rámci KMC bude zabezpečený prenos dobrej praxe najmä z Nórska, ale i iných krajín RE, ako aj zabezpečené finančné krytie pre vypracovanie metodík a štandardov.“

Keďže sú na Slovensku známe negatívne prípady zo zahraničia, a vo veľkej miere aj z Nórska, kde pod zámienkou ochrany pred násilím v rodinách dochádza k násilnému odoberaniu detí z rodín, žiadame, aby slovenská legislatíva nepreberala nórske a iné západné vzory, nevyhlasovala ich prax za dobrú a prijatím finančnej pomoci z Nórskeho finančného mechanizmu, alebo z prostriedkov z eurofondov sa k tomuto nezaväzovala.