DNA/RNA vakcíny: Môžu zmeniť náš genetický kód?
Virológ Ken Biegeleisen, M.D., Ph.D. vo svojom článku vysvetľuje, prečo si nikdy nevezme vektorovú COVID vakcínu. Podľa neho farmaceutické firmy nemôžu zaručiť, že vakcíny nezmenia genetický kód človeka.
Vírusové infekcie prebiehajú dvoma hlavnými spôsobmi. Prvý spôsob je klasická akútna („produktívna“) infekcia – keď sa vírus dostane do bunky, donúti ju produkovať nové vírusy až kým ju doslova neroztrhne a nové vírusy potom infikujú ďalšie bunky.
Neskôr bol objavený iný typ infekcie, kedy sa vírus nepustí do množenia ale namiesto toho zabuduje svoj chromozóm do genómu bunky a vyčkáva na svoju príležitosť, kedy sa „prebudí“. Týmto je známy napríklad herpesvírus, ktorý sa prebudí len za určitých podmienok a spôsobuje „opar“ v kútikoch úst (typ 1), alebo na pohlavných orgánoch (typ 2).
Hlavnou podmienkou, aby sa vírusový gén mohol zabudovať do DNA bunky, je prítomnosť enzýmu typu reverzná transkriptáza. Bunka má niekoľko takýchto enzýmov a niekedy si samotný vírus prinesie so sebou informácie na výrobu takéhoto enzýmu.
Dr. Biegeleisen spomína na svoje univerzitné experimenty, v ktorých testovali bunky, ktoré boli génovo modifikované aby nevedeli vyrobiť takýto enzým s názvom tymidín kináza. Nainfikovali ich herpesvírusom, ktorý bol ožiarený a neschopný množenia v bunkách, avšak bolo známe že herpesvírus obsahuje svoju vlastnú informáciu pre syntézu timidín kinázy.
Závažné bolo zistenie, že gén pre timidín kinázu pochádzajúci z vírusu sa zabudoval do DNA buniek, takže aj následné generácie buniek naďalej syntetizovali timidín kinázu. Toto bol dôkaz, že herpesírus dokáže zabudovať svoje gény do DNA buniek.
Mohlo by sa namietať, že toto je vlastnosť iba herpesvírusu, alebo všeobecne vírusov s pomalou stratégiou infekcie. Lenže výskumy iných tímov dokázali, že aj adenovírusy v „produktívnej infekcii“ zabudovávajú svoje gény do hostiteľských buniek.
Adenovírusy, génovo modifikované aby sa nemnožili, sa používajú na výrobu vektorových COVID vakcín. Môžu firmy zaručiť, že k zabudovaniu génov nedochádza?
Dr. Biegelsen je v tom pesimista a kladie otázku, prečo farmaceutické firmy uisťujú, že ich „okrajovo testované“ produkty sú geneticky bezpečné. Vidí 3 možné odpovede:
- Možno vedci v týchto firmách nepoznajú históriu vo svojom odbore. Lenže kto nepozná históriu, musí si ju zopakovať.
- Možno veci, ktoré neprispievajú k štvrťročným ziskom, majú vysoké riziko ignorovania.
- Možno slovíčko „bezpečné“ u novej vakcíny znamená vo farmaceutickom svete to, že firma má dostatočné právne zdroje aby ustála prípadné žaloby.
Zatiaľ bola reč o DNA vakcínach, ale vakcíny Pfizer a Moderna sú typu mRNA. Tie sa vyhlasujú za geneticky „bezpečné“ pretože RNA sa nedá priamo zabudovať do ľudských chromozómov. Ale znamená to naozaj, že sú bezpečné?
Dr. Biegeleisen si tým nie je istý, pretože bunky majú svoje vlastné reverzné transkriptázy ktoré by potenciálne mohli vakcínovú mRNA konvertovať na DNA.
Poukazuje na harvardský výskum z roku 2020, ktorý zistil, že pri infekcii koronavírusom SARS-CoV-2 dochádza tiež k zabudovaniu génov spike proteínu do buniek. Zodpovedajú za to reverzné transkriptázy typu LINE-1.
Táto štúdia preukázala, že RNA tohto vírusu sa dokáže zabudovať do DNA buniek, čo vedie k pokračujúcej tvorbe spike proteínu. To by mohlo zároveň vysvetľovať, prečo aj osoby, ktoré zjavne nie sú choré, môžu mať pozitívny test na COVID-19.
Štúdia sa síce priamo netýkala vakcíny, a lobisti budú tvrdiť, že pri vakcíne to nehrozí, ale Dr. Biegeleisen si myslí, že to vrhá pochybnosť na a, ich kompetentnosť v odbore alebo b, ochotu prijať dôsledky svojho konania.
Dr. Biegeleisen sa zároveň pozastavuje nad tým, že hoci existujú vakcíny založené na starej technológii inaktivovaného (zabitého) vírusu, masovo sa používajú iba tieto génové novinky. Nazýva to globálnym genetickým experimentom a prirovnáva ho k opitému šoférovi, ktorý sa stovkou v noci rúti po diaľnici, pričom hovorí že „on cestu pozná“.
