Článok: 100 % úmrtí po očkovacích látkach proti COVID-19 sa týka iba 5 % výrobných šarží



Článok v časopise The Exposé analyzoval dáta z amerického systému hlásenia nežiaducich reakcií na vakcíny (VAERS). Údajne zistil, že všetky podozrivé úmrtia v súvislosti s očkovacími látkami proti COVID-19 sa týkajú úzkej skupiny výrobných šarží týchto preparátov, cca 5 %.

To by naznačovalo, že úmrtia by mohli súvisieť s nejakou výrobnou vadou alebo odchýlkou vo výrobnom procese, alebo kontamináciou. Ak je to tak, ostáva už len zistiť, čo je tým faktorom, ktorý tak drasticky zvyšuje nebezpečnosť preparátov.

Vedec Mike Yeadon teoretizuje, že takýto jav by mohol nastať

  1. náhodnou chybou k záveru výrobného procesu, ktorú si však on nevie predstaviť, pretože napr. nedodržanie teplotného reťazca zvyčajne vedie skôr k nefunkčnosti než k obrovskému nárastu nebezpečnosti; alebo
  2. zámerným pozmenením obsahu, ktorý sa plní do fľaštičiek.

Podľa článku The Exposé je ešte podivné, že „nebezpečné“ dávky boli rozosiate po celých Spojených štátoch, kým „bezpečné“ šarže sa sústreďovali v konkrétnych miestach.

To by sa však dalo vysvetliť treťou možnosťou, ktorú sformuloval Karl Denninger – že niekto aktívne robil prekážky hláseniam, čím vznikli falošne bezpečné výrobné šarže v systéme VAERS.

Pripomeňme, že v systéme VAERS bolo už v polovici roku 2021 ohlásených viac podozrivých úmrtí v súvislosti s očkovacími látkami proti COVID-19, než u všetkým štandardne schválených vakcín dohromady za 30 rokov systému VAERS.

Čitatelia článku diskutovali o tom, či je táto analýza relevantná, napr. časť výsledku mohla ísť na vrub

  • typografickým chybám pri zapisovaní hlásení do VAERS,
  • nesprávnemu zapisovaniu výrobných šarží (napríklad ak sa nula zamení za O alebo jednotka za l, potom to v počítačovom porovnaní vystupuje ako dve rôzne šarže) a podobne. Upozornili tiež, že
  • jednotlivé výrobné dávky môžu mať aj rôznu veľkosť, údajne napr. Pfizer vyrába šarže v rozpätí 1-3 milióny dávok. Bol by potrebný zoznam skutočných šarží na porovnanie, a mechanizmus v rámci VAERS, ktorý by zadávateľovi skontroloval, či je zadaná výrobná šarža skutočná alebo ide o chybu.
  • Spočiatku bolo očkovanie zamerané na starých a najzraniteľnejších, čo mohlo ovplyvniť aj výskyt nežiaducich účinkov.
  • V čase nastávali aj ďalšie vonkajšie faktory, ktoré mohli ovplyvniť riziko, napríklad používanie liekov (midazolam, remdesivir) apod.

Na niektoré z týchto pripomienok dáva odpoveď článok Karla Denningera, ktorý sa pôvodne pustil do analýzy ako skeptik a chcel vyvrátiť závery článku The Exposé, avšak skončil znepokojený svojimi zisteniami.

Hneď na začiatku narazil na nepriaznivé okolnosti v systéme VAERS, ktoré významne sťažujú zisťovanie nežiaducich účinkov podľa šarže (čo bol jeden zo základných dôvodov vzniku systému ako takého). Napríklad, číslo šarže je v inej tabuľke ako nežiaduce účinky. Je to zámer? Nie sú k dispozícii ani údaje o veľkosti šarží.

Karl využil svoje znalosti databázového systému Postgresql aby niektoré obmedzenia zverejnených tabuliek prekonal. Nakoniec dospel k rovnakému záveru – úmrtia sú významne koncentrované okolo úzkej skupiny výrobných šarží, a nedá sa to vysvetliť ani odlišným vekom očkovaných – pre ilustráciu, našiel aj šarže s rovnakým priemerným vekom úmrtia, avšak s 10-násobným rozdielom v počte hlásených úmrtí. Ba čo viac, „smrtiace“ dávky mali na konte nielen neobvykle veľa úmrtí, ale aj ďalších hlásení nežiaducich účinkov vo VAERS.

Karl na záver kladie množstvo znepokojivých otázok. Jednou z nich je, či sa podobným výkyvom nevyznačuje aj účinnosť. Ale vzhľadom k tomu, že zistenia sa týkajú všetkých výrobcov, prichádza do úvahy najhoršia možnosť, že jednoducho génová technológia, ktorá núti bunky človeka vyrábať toxický vírusový proteín, nie je pod kontrolou a má nepredvídateľné dôsledky, ktoré sa nedajú rozumne ovplyvniť výrobným procesom, inými slovami, že táto technológia je nebezpečná.

Karl poukazuje na závažné nedostatky v systéme VAERS ktoré sťažujú jeho využiteľnosť a pýta sa, či na to správcovia len vedome kašlú, alebo to takto robia zámerne. A ako je vlastne za týchto okolností v USA v skutočnosti sledovaná bezpečnosť (všetkých) vakcín?

Keďže dostupné dáta nedávajú dostatok informácií na presné vyhodnotenie (najmä z hľadiska veľkosti šarží), ťažko robiť jednoznačné závery. Avšak ako ukázal Karl, vznikajú závažné otázky na ktoré by vládne agentúry mali dať podrobnú a overiteľnú odpoveď.