Súd v Nemecku zakázal školám vyžadovať od žiakov testy či rúška
Súd v nemeckom Weimare rozhodol, že školy nesmú vyžadovať od žiakov testy ani nosenie rúšok. Rozsudok sa týkal žaloby rodičov detí navštevujúcich dve školy. Rozsudok má 178 strán, súd v ňom zohľadnil úctyhodný rozsah odborných argumentov, vrátane vedeckých štúdií a svedectiev znalcov, akými sú napr. hygienička Prof. Dr. Ines Kappsteinová, biologička Prof. Dr. Ulrike Kammerer a psychológ Prof. Dr. Chrishof Kuhbander.
Súd dal zapravdu rodičom, že opatrenia nemajú preukázateľný prínos a porušujú ústavné práva detí aj rodičov, predovšetkým právo na slobodný rozvoj osobnosti a ochranu súkromia (telesnej integrity).
Súd dospel k názoru, že opatrenia predstavujú nebezpečie pre fyzické i mentálne zdravie. Keďže sú opatrenia protiústavné, sú neplatné a nesmú sa vynucovať.
Súd upozornil aj na princíp proporcionality čiže primeranosti – opatrenia musia byť vhodné a primerané na dosiahnutie cieľa. Podľa súdu, opatrenia sa nezakladajú na vedeckých dôkazoch, a už len z tohto dôvodu sú nevhodné na dosiahnutie legitímneho cieľa. Sú každopádne disproporčné (neprimerané) pretože ich vážne nevýhody a škody nie sú vyvážené rozpoznateľnými prínosmi.
Súd ešte zdôraznil, že nie je povinnosť rodičov, zdôvodňovať neústavnosť zásahov do ich práv, ale naopak, štát, ktorý do práv zasahuje, musí vedecky dokazovať, že predpísané opatrenia sú vhodné a primerané na dosahnutie deklarovaného cieľa. Štát to však neurobil.
Z hľadiska jednotlivých opatrení, súd sa stotožnil so stanoviskom prof. Kappsteinovej, že efektivita nosenia rúšok zdravými ľuďmi na verejnosti nie je vedecky dokázaná, naopak, podľa dostupných dôkazov rúška nemajú relevantný vplyv na výskyt infekcie. Na potenciálne zabránenie jednej infekcii sa musí 100000 detí týždeň trápiť s nosením rúšok. Súd sa stotožnil aj so stanoviskom odborníkov o možnej škodlivosti rúšok.
O efektivite rozostupov vo vonkajšom prostredí, mimo medicínskych zariadení, taktiež chýbajú vedecké dôkazy. Napriek nedostatku exaktných dôkazov, súd uznal za odôvodnené dodržiavanie rozostupu 1,5-2m v prípade chorých ľudí, avšak u zdravých ľudí bez príznakov to nepovažuje za podložené.
Súd sa stotožnil s názorom expertov, že antigénové ani PCR testy nie sú vhodné a zisťovanie infekčnosti človeka a teda jeho nebezpečnosti pre okolie. Experti na súde poukázali aj na ľahkú manipulovateľnosť PCR testov – podľa rozsahu testovania génových sekvencií (jedna je málo, v Thajsku sa testuje až 6) a počtu cyklov amplifikácie (odporúča sa 26-35, viac už nemá žiadnu vedeckú hodnotu) sa dá získať málo alebo veľa falošných výsledkov.
Súd priznal deťom právo na vzdelanie ktoré sa nemôže podmieňovať plnením žiadnych úkonov či opatrení.
Slovenskú verejnosť informoval Bádateľ.
