27.1.2012

Hutný článok hodnotí históriu očkovania proti obrne v Indii a súčasný stav. Tri dávky orálnej vakcíny sa začali podávať v rokoch 1978-9 v rámci Národného imunizačného programu. Paralytické prípady polio poklesli o 80% z 24257 v roku 1988 na 4793 v roku 1994. V roku 1995 bola pod vplyvom medzinárodných organizácií spustená „stratégia eradikácie polio“ – intenzívny očkovací program s veľkými nárokmi na finančné a ľudské zdroje, čo viedlo k zanedbaniu iných programov, napríklad boja proti tuberkulóze. Článok upozorňuje, že nie je možné dosiahnuť eradikáciu iba samotným očkovaním bez zmien životnej úrovne, a že polio predstavuje len 20% celkového výskytu paralýz končatín u detí, takže celkový výsledok kampaní proti polio nie je adekvátny vynaloženým prostriedkom. Je zarážajúce, že zavedením plošného očkovania celkový výskyt akútnych paralýz neklesol, ale stúpol z 3047 v roku 1997 na 60466 v roku 2011 (20-násobne)! Úrady to obhajujú „zlepšeniami v diagnostike“, avšak tento argument je pochybný, keďže nárast nebol skokový ale postupný. Autor podozrieva práve masívne očkovacie programy orálnou polio vakcínou, ktoré rozšírili a stále rozširujú v populácii živý poliovírus – vakcínový vírus mohol zmutovať tak, že už nie je detegovaný ako polio. A čo je horšie, z týchto „nezaradených“ paralýz až 39% ostáva s trvalými následkami. Autor tiež kritizuje „filozofiu obetí“ – približne 200 detí ročne ochrnie v dôsledku obrny z očkovania (VAPP) v mene „vyššieho blaha“. Poukazuje aj na manipulácie WHO, ktorá problém polio nafúkla tak, že jednoducho hlása 10-násobne vyššie počty prípadov než boli zaznamenané.