24.1.2012

Stávajú sa pavedecké metódy priemyselným štandardom? Omenaca et al testovali rotavírusovú vakcínu firmy GSK na predčasne narodených deťoch. Tak ako v prípade testov na pneumokokovú vakcínu Prevenar (Pfizer), ani tentoraz nebola vyčlenená placebo kontrolná skupina neočkovaných detí – všetky deti dostali nálož 6-tich iných vakcín a „kontrolná skupina“ dostala navyše iné vakcíny – pneumokokovú alebo N. meningitidis. Záverom štúdie je, že „počet závažných nežiaducich účinkov sa v oboch skupinách signifikantne nelíšil“! Znamená to, že vakcína je mimoriadne bezpečná? Ani náhodou. Závažné nežiaduce účinky malo až 5,1% detí a 6,2% v „kontrolnej“ skupine. „Iné“ nežiaduce účinky malo 29,3% detí v rotavírusovej a 40,7% v „kontrolnej“ skupine; sem patrili teploty nad 39,5C, hnačka 6- a viackrát denne, zvracanie 3- a viackrát denne, strata apetítu a podráždenosť. Kto však preukáže, ktorá zo 7-mich podaných vakcín zodpovedá za akú časť nežiaducich účinkov? A aké neodhalené dlhodobé následky mohli nastať? Vo svetle týchto faktov, ako aj použitia bezbranných predčasniatok ako pokusné králiky, nadpis článku „Ľudská rotavírusová vakcína imunogénna, dobre tolerovaná u predčasne narodených detí“ vyznieva absurdne a cynicky. Autori štúdie by túto „dobre tolerovanú“ kombináciu vakcín radi aplikovali pri prepúšťaní z pôrodnice.