spä

Komplikácie po BCG, chronické infekcie po ďalších vakcínach

mamina z Martina

15. marec 2011

Sme rodicia 9-mesacnej dcerky. Predtym, ako sa narodila, som sa velmi nezaujimala o povinne ockovanie deti a asi to bola velka chyba. Uz ked som
bola tehotna, velmi ma prekvapila moja gynekologicka, ktora mi pocas 1 prehliadky oznamila, ze ma povinnost ma informovat, ze vsetky tehotne zeny sa maju dat zaockovat proti chripke. Bolo to v obdobi tzv. prasacej chripky. Nastastie, co ma velmi milo prekvapilo bolo, ze ona sama mi povedala, ze taketo ockvoanie mi vsak vobec neodporuca. Ja som bola presvedcena "bojovat" a zaockovat sa nedat. Nastastie, nebolo to nutne.

Ked sa narodila moja dcerka, este v porodnici ju na 4. den zaockovali proti TBC. Ako cerstva mamicka prveho babatka som netusila, o co konkretne ide. Malicka to znasala dobre, iba trosku zamrnkala. 6 tyzdnov sa nedialo nic. Potom sa jej na rucicke zjavila reakcia. Najskor len malicka, p. doktorka povedala, ze to je v poriadku, ze to je znak, ze vakcina ucinkuje. Ale reakcia sa zacala zvacsovat, rucicka zacala hnisat. Nebolo to nic
katastrofalne v porovani s tym, co sme poculi v plucnej ambulancii, kam sme museli potom pravidelne kazdy tyzden chodit na precistovanie. Dcerke vzdy vytlacili z rany hnis, museli sme jej to natierat framykoinom a susit liehom. Na onu kalmetizaciu sme chodili asi 5x. Pani, ktora tam pracovala s
tymito babatkami, nam hovorila, ze je to cosi strasne, ze boli zakupene akesi nove vakciny z Ruska, ktore su velmi zle znasane, ze tam je tyzdenne
asi 80 deti s problemami, ake mame aj my. Ale ze vacsina tych deticiek to ma este horsie. Udajne niektorym musia nasadit lieky proti tuberkuloze
(6-tyzdnove babatka). Nastastie, az taketo problemy sme nemali. Avsak cervenu rucicku ma dcerka stale (9 mesiacov po ockovani). Vo svojom okoli
poznam asi len 1 mamicku, ktora NEMALA problem s ockovanim proti tuberkuloze. Vsetci ostatni problem mali a maju znamych, priatelov alebo
pribuznych, ktori problemy mali tiez. Pocnuc zapalenymi a zahnisanymi ranami, cez zdurene uzliny a konciac hrckami. Dokonca 1 mamicka ma znamu s dietatkom, ktoremu sa urobil zhubny nador. Clovek sice nemusi vsetkemu verit, ale ako sa hovori, bez vetra sa listok nepohne. A tych pripadov je podla mna prilis vela, aby nesuviseli s ockovanim...

Kedze sme mali problem s rucickou, dcerke bolo o mesiac posunute ockovanie hexavakcinou a prevenarom. Zaockovali ju v 4. mesiaci zaciatkom oktobra. Po nasej skusenosti s TBC som sa trochu bala. Ale dcerka bola inak zdrava a tak som sa modlila a verila, ze to dobre dopadne. Bala som sa, ze dostane teploty alebo bude nekludna a nervozna. Ostatne vedlajsie ucinky som radsej nechala zahmlene kdesi vo svojej mysli. Radsej som na ne nemyslela. Ale aj tak som sa bala, ze co ak... Napodiv, samotne ockovanie dcerka opat znasala dobre. Ani nezamrnkala. P. doktorka nas vybavila liekmi proti teplote, alergii a pod. a dala nam rady, co mame robit, ak by sa vyskytli nejake reakcie. Z opisovanych a v letaku uvedenych reakcii sa nevyskytlo nic. Ziadna teplota, opuch v mieste vpichu, neklud. Akurat trosku ospalost par hodin po vakcine. Nic... az na druhy den. Nasa inak celkom zdrava dcerka zacala soplit. Clovek by si povedal, ze nic vazne, nic neobvykle. Na oktober bezne. Soplikov mala neurekom, my - neskuseni rodicia, sme bezali do lekarne kupit odsavacku na vysavac. S obrovskym strachom sme odsavali nostek snad kazdych 15 minut. Neustale ho mala plny. Vo dne - v noci. Bol vikend. V pondelok sme sli k doktorke. Vsetko ciste, ziadna teplota, nic. "Len" tie sopliky. Presli o 3 tyzdne. Mysleli sme si, ze prechladla. Ja som mala niekde v podvedomi stale nejaku kontrolku, ze to je z toho ockovania. Nemala predsa kde prechladnut, v nasom okoli nebol nikto chory ani prechladnuty...

O mesiac po prvom ockovani sme sli na 2. davku. Povedala som p. doktorke, ze dcerka este nie je celkom zdrava, ze tie sopliky este trochu ma. Rozhodla sa s ockovanim pockat. Este raz ju prezrela a skonstatovala, ze jej naozaj nic nie je (musim povedat, ze mame naozaj doslednu pani doktorku), takze snad by sme dcerku zaockovat mohli. Bola som zo vsetkeho taka dezorientovana, ze napriek nejakemu mojmu vnutornemu presvedceniu som suhlasila. Na druhy den sa kolotoc soplikov vratil! Zase sme po tyzdni odlozeneho vysavaca museli ho znovu vytiahnut (to bolo v novembri). S dvojtyzdnovou prestavkou bez vysavaca sme tyzden pred Vianocami isli k p. doktorke so starym znamym problemom - sopliky. Kvantum soplikov. A pridruzeny kasel. Skoncili sme v nemocnici s obstrukcnou bronchitidou a nasa dceka stravila svoj prvy Stedry den v zivote v nemocnici. Pustili nas vecer po 3 dnoch. Dnes je 13. marec a od Vianoc sme mali vysavac odlozeny tyzden a pol. Suma sumarum, od oktobra sme asi 3,5 tyzdna bez vysavaca, inak stale dcerka sopli. Odsavat nostek jej v najakutnejsom obdobi treba aj kazdych 10 minut. Odsavacka je vzdy plna.

Som presvedcena, ze za tieto problemy moze ockovanie! Nemam na to dokaz, nie som lekar ani vedec. Som len matka, ktora do ockovania mala zdrave dieta. Ale dakujem Bohu, ze mame "len" tie sopliky a "len" hroziacu obstrukcnu bronchitidu, su deticky, ktore su na tom este horsie. Momentalne nam bezi 3. tyzden "s vysavacom". Pozvanku na 3. davku hexavakciny a prevenaru mame na maj. Uz teraz sa bojim, co to bude. Chcem nejako skusit aspon presvedcit p. doktorku, nech nam to posunie na neskor, kym dcerka trosku zosilnie a vyrastie. A dufam, ze to pojde nejako odkladat. Som z toho zmatena a neviem, co robit. Prave v mediach prebehla informacia o prevenare a jeho osude vo Francuzsku. A co nase deti???


RizikaOckovania.sk
kontakt@rizikaockovania.sk