Neurologická reakcia na očkovanie alebo Prečo už nedám svoje dieťa očkovať
Som mladá a zodpovedná matka. Na svoju úlohu matky som sa veľmi tešila a poctivo pripravovala. Nakúpila som knihy, browsovala po internete a sledovala ako sa moje dieťatko týždeň po týždni vyvíja a tešila sa na okamih, keď ho uvidím.
Dcérka sa narodila predčasne s nízkou pôrodnou hmotnosťou, ale inak bola úplne zdravá. Od začiatku som mala veľkú potrebu ju chrániť, pred všetkým zlým a pravdaže aj pred všetkými chorobami. K téme očkovanie som sa dostala ale až po pôrode, keď nám primár na prednáške ešte v nemocnici povedal, aké dôležité je dojčiť a aké dôležité je očkovať. Nakoniec ju vďaka nízkej pôrodnej hmotnosti nezaočkovali proti TBC pri prepustení z nemocnice. Po očkovanie sme si išli o 2 týždne neskôr. Ešte teraz si pamätám ako mi odľahlo, keď ju zaočkovali, že už je chránená – hotovo, odfajknuté, úloha splnená. Na toto očkovanie zatiaľ naše dievčatko reakciu nemalo, teraz má niečo vyše roka a dúfame, že to tak aj zostane.
Pri ďalšom očkovaní to tak už ale nebolo.
Keď mala 3,5 mesiaca, išli sme na ďalšie povinné očkovanie, hexavakcína + pneumokoky (vakcíny Infanrix a Prevenar). O očkovaní som toho veľa nevedela, skôr len niečo tušila. Mala som len veľmi hmlistú predstavu o tom, proti akým chorobám ju vlastne majú tieto vakcíny chrániť. Očkovanie na TBC bolo bez problémov, deti kamarátok problémy s očkovaním nemali a navyše je to povinné, nemám čo riešiť. Manžel sa ma opýtal, či očkovanie nemôže mať pre našu dcérku žiadne vedľajšie účinky. Pravdaže môže, veď môže mať vysokú teplotu a ja doma nič nemám, kúpime lieky. Očkovanie prebehlo hladko, doktorka povedala, že sa obe vakcíny spolu dobre znášajú, sú to moderné vakcíny a nebudeme dieťa zbytočne traumatizovať opakovanými návštevami lekára. (Myslela to dobre, ale napríklad v americkom príbalovom letáku k Prevenaru sa dočítate, že pri súčasnom podaní oboch vakcín existuje zvýšené riziko vysokých teplôt vrátane teplôt nad 39,5°C.) Nechali sme ju zaočkovať a nemali sme ani šajnu o tom, čo prúdi telíčkom nášho dieťaťa. Doktorka nám po očkovaní dala príbalový leták, aby sme vedeli, čo to vlastne naša dcérka dostala. Veľmi plakala, ale v aute zaspala a my sme si vydýchli. Ďalšie dni boli pre nás veľmi ťažké. Už večer bola ako vymenená, pred tým krásne držala hlavičku, sústredene a s veľkým záujmom pozerala okolo seba, smiala sa… Zrazu som mala v rukách uzlíček nervov, neustále plakala, nemohla som ju ani na chvíľku položiť, počas dlhej doby ani jeden úsmev, ale čo ma vyľakalo najviac, samovoľne jej vystrelovali ruky aj nohy, tikavým pohľadom pozerala okolo seba a nevedela sa na nič sústrediť, ani na hračky, ani na známe tváre, ako by sme boli vzduch. V noci aby vôbec zaspala, musela som ju zviazať pevne do zavinovačky, inak sa metala, budila sa na svoje vlastné trhavé pohyby rúk a nôh a búchala hlavičkou o kraj postieľky. Bála som sa, že to neprejde. Bála som sa, že má natrvalo poškodenú nervovú sústavu. Začala som pátrať na internete, volať doktorkám. Na internete som našla otázky mamičiek, ktorých deti takto reagovali aj niekoľko týždňov a tento stav vôbec neprechádzal. Reakcia doktoriek: nuž ak to neprejde, treba ísť na neurológiu. Našťastie po 5 dňoch sa naše dievčatko vrátilo do normálu. Bola to pre mňa veľká úľava.
Pravdaže som nechcela, aby sa tento stav zopakoval a tak som začala po večeroch čítať všetky dostupné informácie. Chcela som ďalšie očkovanie odložiť na tak dlho, ako to bude len možné, počkať, kým bude väčšia, silnejšia, ale pravdaže tak, aby som dcérku nevystavila riziku ochorenia. Požiadala som o radu Iniciatívu pre uvedomenie si rizík očkovania. Pýtala som sa, ako dlho môžem čakať s druhým očkovaním, aby bola pri tom moja dcéra chránená. Ich odpoveď ma veľmi zarazila. Vraj oni sú toho názoru, že očkovanie nechráni pred chorobami a navyše nesie so sebou veľké zdravotné riziká. Jeden člen Iniciatívy mi dokonca napísal, že verí, že celé očkovanie je len neuveriteľný biznis farmaceutických spoločností. Nevedela som túto odpoveď stráviť, bola diametrálne odlišná od toho, čo som očakávala, tak som ju zavrhla. Bola som presvedčená, že ľudia z toho združenia sú veľmi zaujatí (nejaká skupinka na spôsob anarchistov, čo spriadajú konšpiratívne teórie). Rozhodli sme sa s manželom, že musíme pátrať inde. A tak sme pátrali obaja, na zahraničných zdrojoch, čítali konkrétne štúdie o chorobách, o tom ako očkovanie funguje, o očkovacích látkach, o tom čo obsahujú, o ich vedľajších účinkoch, o tom kto rozhoduje kedy a koho budú očkovať. Čím viac sme čítali, tým viac sme neveriacky otvárali oči. Ako to, že nás nikto dopredu neinformoval, ako to, že sa o všetkých týchto veciach nevie a verejne nehovorí, aj keď sú známe, verejnosti dostupné a vedecky podložené? Dočítali sme sa napríklad, že niektoré choroby (ako napr. hepatitídu B) naše dieťa vlastne ani nemôže chytiť, že choroby, proti ktorým sa očkuje, tu prakticky už nie sú, resp. dajú sa liečiť s veľmi dobrou prognózou, že choroby nevymizli vďaka očkovaniu, že očkovanie si nesie so sebou veľa aj vážnych a dlhodobých vedľajších účinkov (existujú konkrétne štúdie, ktoré to dokazujú.) Od názoru, že očkovať budeme všetko a hneď, sme prechádzali k názoru, že budeme očkovať neskôr a pravdepodobne nie všetko, až k názoru, že očkovať už nebudeme nič a nikdy.
A na záver chcem dodať…
Neviem, či očkovanie chráni úplne alebo aspoň čiastočne (alebo vôbec), ale som presvedčená o tom, že so sebou určite nesie riziká, ktoré nie som ochotná podstúpiť a ktorých si nie sú bežne rodičia vedomí. Možno bola moja dcéra len viac podráždená (veď príbalový leták to vlastne pripúšťa, podobne ako napríklad srdcový kolaps alebo febrilné kŕče) a ja som na to len príliš citlivo reagovala, ale druhý pokus už určite nebudem riskovať (niektoré matky, ktorých deti po zaočkovaní dostali napríklad detskú cukrovku už takúto druhú šancu nedostali). Rozhodla som sa tak na základe vlastnej skúsenosti a informácií, ku ktorým máme všetci prístup.
Neverte môjmu názoru, som zaujatá, pretože mám svoju vlastnú negatívnu skúsenosť, možno som precitlivelá a nemám medicínske vzdelanie. Ale keď budete nechávať očkovať svoje dieťa, spýtajte sa sami seba, viete vôbec, čo obsahuje tá injekcia, viete niečo o chorobách, proti ktorým má chrániť, ste si vedomí všetkých možných nežiadúcich účinkov? Rozhodnite sa akokoľvek, ale pre dobro svojho dieťaťa, urobte informované rozhodnutie. A pozerajte pri tom aj na kvalitu informácií. Dúfam, že vás o jedinečných výhodách a nulových nežiadúcich účinkoch očkovania nepresvedčí marketingovo/populistický článok v detskom časopise.
