späť

Stanovisko Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania ku "stanovisku subkomisie pre bioetiku Konferencie biskupov Slovenska k niektorým aspektom povinného očkovania"

1.11.2013

Sterilné, mrazivé a politicky korektné. To je presný opak charakteru Kristovho pôsobenia na Zemi, a zároveň naša charakteristika "Stanoviska k niektorým etickým aspektom povinného očkovania", ktoré dňa 26.10.2013 zverejnila subkomisia pre bioetiku Konferencie biskupov Slovenska, po mnohoročnom očakávaní slovenskej verejnosti. Toto čakanie by bolo ospravedlniteľné, keby prispelo vysokej kvalite a objektivite stanoviska. Žiaľ, nestalo sa.

Objektivita sa vytráca už v úvodnom odstavci, v ktorom subkomisia konštatuje že sa "zaoberala etickými otázkami spojenými so zachovaním systému povinného očkovania na Slovensku". Teda nie systémom ako takým, ale jeho zachovaním. Vzápätí subkomisia ostro zaútočila: "niektoré osoby alebo mimovládne organizácie pôsobiace v slovenskom verejnom a internetovom priestore predkladajú rozličné pomýlené či deformované „informácie“ týkajúce sa povinného očkovania detí a povinného preočkovania mládeže a dospelých". Podobná kritika sa však úplne vyhla verejným zdravotníckym autoritám, ktoré mnohokrát preukázateľne zavádzali verejnosť.

V prvom bode stanovisko rezolútne označilo očkovanie za "výsostne odbornú, medicínsku a epidemiologickú záležitosť". V tomto duchu odstavec pokračoval aj ďalej. Týmto subkomisia v podstate urobila všetkých občanov Slovenskej republiky nesvojprávnymi vo veciach vlastného zdravia. Ide o mimoriadne nebezpečné myšlienky, ktoré podporujú totalitu v zdravotníctve. Má vôbec občan nárok vyjadriť sa, či mu zubár vytrhne zub, alebo hoci aj všetky zuby? Smie pacient nesúhlasiť s užívaním liekov s vážnymi nežiaducimi účinkami? A ďalej, v zmysle rovnakej logiky, nemali by o výbere vhodného automobilu za nás rozhodovať automechanici, o vhodnom oblečení krajčíri a o vhodnom bývaní stavbári? Náš jedálny lístok by snáď mali zostavovať výživoví špecialisti, a pokutovať nás za nedodržanie diéty (tak ako sú pokutované odmietnutia očkovania)?

Mýlili sa azda niekedy lekári v oblasti zdravotných odporúčaní? Boli nejednotní alebo menili názor, napríklad ohľadom vajíčok, rastlinného a živočíšneho tuku, alebo aj fajčenia či DDT? Subkomisia absolútne neuvažuje možnosť, že sa výsostní odborníci môžu mýliť aj v oblasti povinného očkovania, a ignoruje tak viaceré preukázané omyly z nedávnej minulosti, napríklad polio vakcínu kontaminovanú rakovinotvorným vírusom SV40, alebo pavedecké postupy súvisiace s BCG vakcínou. Napriek veľkému pokroku, veda ani dnes nie je neomylná a nové poznatky často znamenajú nutnosť prehodnocovania. Nezriedka narážajú na vedomý či nevedomý odpor ľudí, ktorí na starých teóriách vybudovali svoju akademickú kariéru, živobytie či životné dielo.

Vedecká správnosť je len jedným problémom, rovnako vážny je aj problém morálny. Nikto nie je schopný zabezpečiť, aby všetci odborníci na rozhodujúcich pozíciách boli bezúhonní a konali vždy v súlade s najlepším vedomím a svedomím. Neustále sa odhaľujú závažné pochybenia a korupčné aféry, a to aj v oblasti zdravotníctva.

Slepé poslúchanie autorít je nielen v príkrom rozpore s historickou skúsenosťou a zdravým rozumom, ale aj v rozpore s Písmom, ktoré ľudskú múdrosť považuje za nespoľahlivú a povzbudzuje k uplatňovaniu osobnej zodpovednosti a slobody, ktorá má v Božích očiach najvyššiu cenu – cenu Kristovej krvi.

V druhom bode subkomisia tvrdí, že "Nikto nemá právo zodpovedne prijatý a vedecky podložený odborný úsudok našich lekárov a iných zdravotníkov, odborníkov vo veci povinného očkovania, bezdôvodne či ľahkovážne spochybňovať alebo popierať." Okrem hrubého útoku na slobodu slova, tento odstavec v podstate nič nerieši. Nerieši reálnu situáciu ohľadom povinného očkovania na Slovensku, kde "odborný úsudok našich lekárov" je len zriedkakedy spoľahlivo vedecky podložený, a spochybňovanie tohto úsudku je málokedy "bezdôvodné či ľahkovážne", a omnoho častejšie je postavené na vedeckých faktoch, alebo na absencii faktov v argumentácii "odborníkov". Nerieši ani nejednotnosť odborníkov, z ktorých niektorí otvorene hovoria o rizikách očkovania a neopodstatnenosti niektorých očkovacích programov.

Súhlasíme s požiadavkou subkomisie, ktorá "vyzýva a žiada lekárov a ďalších odborníkov zúčastnených na príprave a realizácii povinného očkovacieho programu na Slovensku, aby naďalej k tejto svojej práci pristupovali s najvyššou mierou zodpovednosti, odbornej kvalifikovanosti, ako aj s potrebným rešpektovaním etických noriem a mravného rozlišovania." S výhradou, že by sme vypustili slovo "naďalej" ktoré budí dojem, akoby tak všetci zúčastnení už dosiaľ pristupovali.

V treťom bode, zásadne nesúhlasíme s požiadavkou "Vo vzťahu k riadne schválenému povinnému očkovaciemu programu majú rodičia voči svojim deťom závažnú morálnu povinnosť im účasť na tomto programe zabezpečiť, a to s ohľadom na ochranu ich zdravia a života." Rodič bezpochyby má povinnosť zabezpečiť pre dieťa ochranu a rozvoj zdravia, avšak účasť na povinnom očkovacom programe nielenže tento cieľ nezaručuje, ale môže ho aj ohroziť.

"Zároveň tým prispievajú aj k spoločnému dobru celej spoločnosti, na ktorom však majú sami rodičia, ako aj ich deti priamy podiel. Okrem toho poskytujú ochranu aj tým deťom a iným osobám, ktoré nemohli byť z medicínskych alebo časových dôvodov zaočkované. Táto povinnosť je vzhľadom na medicínske a epidemiologické dôvody natoľko závažná, že zo strany zodpovedných štátnych inštitúcií oprávňuje – v záujme dosiahnutia spoločného dobra a s potrebným rešpektovaním dôstojnosti a skutočného dobra každého jednotlivca – vyžadovať plnenie tejto povinnosti aj všeobecne záväznými právnymi predpismi a nariadeniami, vrátane primeraných sankcií, aby sa dosiahlo ich naplnenie."
Týmto odstavcom sa subkomisia zahráva s veľmi vratkou rovinou etiky, pretože mnoho zločinov proti ľudskosti bolo obhajovaných vyšším dobrom, či už hovoríme o nacistických lekárskych pokusoch, alebo o stredovekej inkvizícii. Tieto príklady zo svetskej i katolíckej minulosti sú výstražným príkladom, ako môže dopadnúť hra na "vyššie dobro" a potláčanie základných ľudských práv jednotlivca, kam bezpochyby patrí aj ochrana osobnej integrity.

Ježiš Kristus síce povedal „Nikto nemá väčšej lásky než ten, kto položí život za svojich priateľov“. Avšak hovoril o obeti výsostne dobrovoľnej, vykonanej z lásky. V protiklade k tomuto princípu, očkovanie predstavuje riziko nežiaducich účinkov a subkomisia sa v podstate hlási k systému povinných obetí, ktoré majú očkované deti priniesť v mene iluzórneho prospechu spoločnosti. Toto je podľa nášho názoru morálne neprípustné a nekompatibilné s Kristovým posolstvom.

Z histórie medicíny a vedy všeobecne je už dostatočne overené, že ľudské poznanie je nedokonalé a mnohokrát sa uberá chybným smerom. Ak by sa subkomisia držala výhradne roviny etiky a kresťanskej viery, a pristupovala k problematike s potrebnou prezieravosťou, nemusela sa pripojiť k hlásaniu pseudovedeckého bludu o tzv. kolektívnej imunite, čo raz bude musieť trápne vysvetľovať v dobe, keď bude tento blud dostatočne verejne odkrytý.

V štvrtom bode subkomisia konečne otvorene priznala, že "pri príprave niektorých očkovacích látok (napríklad na rozmnoženie vírusov, ktoré sa po zneškodnení stávajú súčasťou danej očkovacej látky) používajú bunkové alebo tkanivové kultúry, pri ktorých príprave sa na začiatku, pred mnohými rokmi, použili tkanivá z umelo potrateného ľudského plodu."
...
"pokiaľ nie je k dispozícii očkovacia látka, ktorá by bola pripravená s použitím bunkovej alebo tkanivovej kultúry pripravenej eticky vhodným spôsobom, rodičia sú morálne oprávnení, ba povinní – vzhľadom na závažné dôvody ochrany života a zdravia svojho dieťaťa – dať svoje dieťa zaočkovať aj existujúcou očkovacou látkou."


Z hľadiska povinného plošného očkovania, na ľudských embryonálnych bunkách sa vyrába vakcína proti rubeole. Ak to nevie subkomisia, aspoň rodičia by mali vedieť, že z hľadiska "závažných dôvodov ochrany života a zdravia svojho dieťaťa" je táto vakcína absolútne nezaujímavá nakoľko toto ochorenie je vo všeobecnosti veľmi ľahké. Po jeho prekonaní nastáva doživotná imunita, ktorá dokonca výrazne znižuje riziko prenosu ochorenia na tehotné mamičky. Detskému očkovaniu chýbajú takéto schopnosti spoľahlivej dlhodobej prevencie.

Subkomisia potom kladie na plecia rodičov morálne bremeno: „rodičia majú povinnosť pôsobiť v rámci svojich možností na to, aby sa pri príprave, výrobe, ako aj pri objednávaní očkovacích látok uprednostnili tie, ktoré boli vyrobené eticky vhodným spôsobom.“ V skutočnosti si týmto pilátovsky umyla ruky. Namiesto pasívneho konštatovania stavu, aj to až v dobe rastúcej informovanosti verejnosti vďaka „pomýleným aktivistom“, subkomisia mala na problém upozorniť už dávno a urobiť praktické kroky k vyvinutiu účinného tlaku na dvorného dodávateľa detských vakcín na Slovensko, alebo pre uľahčenie hromadného dovozu eticky prijateľnejšej vakcíny, ktorú vyrába japonská firma Kitasato Institute pod názvom Takahashi. Deklaratívna výzva smerom k štátnym orgánom, distribútorom a výrobcom, ktorú stanovisko obsahuje, má stále ešte veľmi ďaleko od praktického riešenia problému.

Stanovisko subkomisie vnímame ako odklon od postoja KBS prezentovaného v rámci tohtoročného Pochodu za život. Ľudské embryonálne bunky pritom nie sú jediným náboženským a etickým problémom. Ďalším, menej známym problémom je napríklad používanie teľacej krvi.

Subkomisia sa dožaduje viac-menej bezmedznej poslušnosti voči autoritám. Voči autoritám však požiadavky nemá, napríklad ohľadom vedeckého preukazovania dlhodobej bezpečnosti a účinnosti jednotlivých očkovacích programov, ktoré sa dosiaľ nevykonalo.

Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania dlhodobo vyzýva odborníkov k otvorenému dialógu, no túto výzvu odborníci (česť výnimkám) neprijímajú. Preto nás mrzí, že ani subkomisia nás neprizvala na konzultáciu či objasnenie, z čoho pramenia postoje nášho občianskeho združenia, a zmohla sa len na neadresné a povrchné odsudzovanie. Do odborného dialógu sa snažíme dlhé roky prispievať jednak skúsenosťami z praxe, jednak vyhľadávaním informácií o nových vedeckých výskumoch, z ktorých viaceré upozorňujú na rizikové látky obsiahnuté vo vakcínach a rizikové mechanizmy pôsobenia vakcín. Ale aj o tom, že už existujú skúsenosti s početnými štatisticky relevantnými skupinami detí, ktorých imunitný systém sa vyvíjal prirodzene, bez umelých zásahov vakcínami, a ukazuje sa, že tieto deti sú oveľa zdravšie a oveľa jednoduchšie zvládajú choroby. Tak na základe praktických poznatkov dospievame k poznaniu, ktoré je blízke zmýšľaniu kresťanov, že ľudské telo je obdivuhodné a mimoriadne dokonalé Božie dielo, a že lepšie než sa snažiť „vylepšovať“ imunitný systém lacnými trikmi (očkovaním), je vytvárať priaznivé podmienky pre jeho vývoj a prácu.

Na záver sa chceme ctenej etickej subkomisie opýtať, či je etické, keď slovenskí odborníci o nových vedeckých poznatkoch neinformujú, a tí z odborníkov, ktorí by aj informovať chceli, sú umlčovaní? (stalo sa to napr. v prípade zamlčania najnovších poznatkov o pôsobení hliníka vo vakcínach z minuloročného svetového kongresu o autoimunite)

Subkomisia je veľmi požadovačná až diktátorská vo svojich „morálnych a spoločenských“ nárokoch voči rodičom detí, na druhú stranu sa ani slovom nedotkla zodpovednosti štátu voči deťom, ktoré boli poškodené povinným očkovaním. Jednostrannosť stanoviska sa týmto ešte viac zvýrazňuje. Je etické ignorovať početné obete vakcinácie, vrátane úmrtí? Právny a morálny stav spoločnosti je tak absurdný, že aj keď sa odškodňujú už aj obete pohryzenia medveďom (hoci ho štát nehuckal k napadnutiu človeka), no rodiny obetí očkovania, vykonaného na príkaz štátu, odškodnené nie sú.

Čo máme teda od etickej subkomisie odkázať nešťastným rodičom, ktorých deti pripravili vakcíny o zdravie či o život? Pretože ak sú katolíci, sú stanoviskom "svojich" hlboko sklamaní a považujú ho za ďalšiu ranu voči ich rodinám. Ak katolíkmi nie sú, toto stanovisko etickej komisie v ich očiach kredit katolíckej cirkvi rozhodne nezlepšuje. Napríklad, verejnosť už začína reflektovať na sponzoring Ústavu medicínskej etiky a bioetiky, n.f. zriadeného Dr. Glasom, zo strany farmaceutických firiem.

Žiadame Konferenciu biskupov Slovenska, aby sa vyjadrila, či sa stotožňuje so stanoviskom svojej subkomisie pre etiku.


RizikaOckovania.sk
kontakt@rizikaockovania.sk