späť

Stratégia na zlých základoch

Tlačová správa, 23. novembra 2013


Do medzirezortného pripomienkového konania sa dostal materiál Národná stratégia na ochranu detí pred násilím. Stratégia reaguje na Reprezentatívny výskum prevalencie násilia páchaného na deťoch v SR, z ktorého záverov údajne vyplýva, že vyše tretina detí na Slovensku je podrobovaná násiliu.

Tento široko medializovaný výskum, vykonaný dotazníkovou formou na vzorke cca 1500 ôsmakov a deviatakov je účelový, neadekvátny, odtrhnutý od slovenskej reality a jeho závery sú zavádzajúce. Štátne inštitúcie ho však vzali za bernú mincu, uverili vysokému číslu detských obetí násilia a vytýčili si štátnu prioritu boja proti tomuto násiliu. Keďže Stratégia v predloženej forme vykazuje obrovské množstvo nedostatkov a pritom je to veľmi dôležitý strategický materiál, ktorý môže mať negatívny dosah na atmosféru celej spoločnosti a priamo zasahovať rodiny, vypracovali sme sériu pripomienok.

V našich pripomienkach ide najmä to, aby sa Stratégia zásadne prepracovala, aby sa nevychádzalo z účelového výskumu, ale aby sa pri hodnotení situácie vychádzalo z reálnych slovenských pomerov, aby sa do Stratégie zapracovali mechanizmy ochrany proti nastoleniu totalitných praktík a aby sa deti chránili pred pedofilne orientovanou povinnou sexuálnou výchovou v zmysle štandardov WHO a proti povinnému poučovaniu detí o sexuálnom zneužívaní v LGBTI sfarbení.


Prosíme vás preto o podporu našej hromadnej pripomienky, a to najneskôr do piatku 29.11.2013.
Spôsob je nasledovný:
  1. V prehliadači otvorte túto adresu, na ktorej môžete prezrieť pripomienku.
  2. Na ľavej strane kliknite na voľbu Registrácia (ak už ste sa v minulosti registrovali, môžete prejsť rovno k bodu 4, 6 a 7).
  3. Registrujte sa (treba vybrať meno a heslo a zadať e-mail adresu).
  4. Prihláste sa prostredníctvom polí na zadanie mena a hesla na ľavej strane.
  5. Kliknite na voľbu Môj profil a nastavenia (tiež na ľavej strane). Zadajte požadované osobné údaje, aby Vám systém dovolil podporiť pripomienku (povinné sú: Meno, priezvisko, úplná adresa. Ostatné nie sú povinné).
  6. Znovu otvorte adresu z bodu 1.
  7. Kliknite na tlačidlo Podporiť, ktoré nájdete na spodku stránky.

Ďakujeme za podporu.

Znenie pripomienky


1. Žiadame zásadným spôsobom prepracovať východiská Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím (ďalej Stratégie) a upraviť šírku jej záberu, pretože nevychádza zo slovenských podmienok, tradičnej výchovy, zvykov a legislatívneho stavu, nereflektuje príčiny a spoločenské vplyvy, ktoré zhoršili a naďalej zhoršujú situáciu v rodinách a nezameriava sa na hľadanie riešení v odstraňovaní príčin tohto stavu. Najmä v súvislosti s Reprezentatívnym  výskumom prevalencie násilia páchaného na deťoch v SR (ďalej Výskumom násilia), ktorý tvorí podstatnú časť materiálu, nesie znaky účelovosti, zahraničného zadania a cieleného stavania Slovenska do zlého svetla, oproti realite.

Otázky dotazníka vznikli pod vplyvom zahraničných zdrojov a nie sú adekvátne pre slovenské prostredie, pričom aj odborníci pri prezentácii Výskumu na rokovaní Výboru pre deti a mládež upozornili na nízky počet respondentov a za žiaduci označujú aspoň 5000, a nie cca 1500. Samotný princíp Stratégie je nesprávne nasmerovaný. Problém – násilie páchané na deťoch – bol zadaný z úrovne OSN a Rady Európy bez zohľadnenia špecifických situácií v jednotlivých krajinách, akoby sa ani nepredpokladalo, že sa situácie v krajinách môžu vzájomne líšiť. Problém sa vytýčil od pracovného stola nadnárodných organizácií – nevyplynul z vnútorných potrieb Slovenska. Materiál je odozvou sa na umelo postavený, definovaný a vymedzený problém, ktorý nezahŕňa príčiny a v slovenskom prípade ani reálnu mieru negatívneho javu.

Odôvodnenie:
Prístup Stratégie je smerovaný na zásah do rodiny, namiesto toho, aby sa pre rodinu vytvorili priaznivé podmienky na výchovu detí a na štátnej úrovni sa odstránili riziká pre deti a mládež, ktoré spadajú do kompetencie štátu, resp. na ktoré má štát dosah. Stratégia je nepriamo zacielená apriori na rodiča ako vinníka, čo je nespravodlivé, pretože je mnoho negatívnych vplyvov na rodinu a mládež, z ktorých niektoré boli aspoň čiastočne preventabilné zo strany štátu a ktoré nastúpili po spoločenských zmenách v r. 1989.

Spomeňme aspoň fakt, že rodičia už nechodia z práce o 16:00, ale niekedy pracujú neúnosne veľa za minimálne mzdy; sociálna núdza a nedostupné bývanie zvyšuje napätie v rodine; nie sú k dispozícii bezplatné krúžky pre deti, športoviská, kultúra, deťom chýba aktívny pohyb a možnosti naň, chýbajú cielené aktivity na cielené budovanie detskej osobnosti; štát dopustil šírenie demoralizujúcich tzv. mládežníckych časopisov, masmédiá podporujú kultúru násilia, sexu, hororu zameranú na mládež, to isté platí pre detské hračky; reklama vkladaná aj do detských programov vychováva ku konzumu a k falošným životným cieľom konzumizmu; chýba cielené úsilie o pozdvihnutie duše detí a mládeže a ich hodnotového systému napr. cielenou ponukou hodnotných umeleckých diel a náučných relácií pre deti vo verejnoprávnych médiách, vyzdvihovaním príkladov osobností, ich osobného hrdinstva; absencia výchovy k vlastenectvu a pevného zakorenenia mladého človeka; nesprávna výživa a chemické zásahy do organizmu (apartám, chemikálie v cukrovinkách, glukózo-fruktózový sirup, stužené tuky, toxické látky z vakcín, pesticídy, GMO a druhotne – užívanie psychiatrických liekov deťmi) spôsobujú nárast počtu problematických a ťažko vychovateľných detí s rôznymi poruchami, pričom absentuje prehodnocovanie týchto vplyvov na detský organizmus a náprava stavu atď. Dlhodobo sa ignoruje podpora skráteného pracovného času pre matky s deťmi, a odvodový systém zodpovedajúci skrátenému úväzku matky, aj v oblasti živnostníctva, čo by spolu s patričným ohodnotením práce výrazne zlepšilo situáciu rodín. Samozrejme, treba hľadať špecifické riešenia pre rizikové skupiny dlhodobo žijúce v sociálnej núdzi. Problém je oveľa hlbší, riešenia ležia inde, a treba to zohľadniť, ináč bude celá Stratégia len slepou uličkou. Otázkou ostáva, prečo odborníci, ktorí na Stratégii pracovali, tieto zásadné veci ignorovali.



2. Žiadame zo Stratégie vypustiť všetky odvolávky na vykonaný Výskum násilia a z neho vyvodené závery, teda celú kapitolu 2.1. a ďalšie odvolávky ako napr. na str.18 vypustiť text „relatívne dobrá situácia v právnom prostredí je v prudkom rozpore s výsledkami reprezentatívneho výskumu  a je možné dospieť k záveru, že existuje rozdiel medzi právnym prostredím a praxou“
a na str. 20 vypustiť text: „Údaje z výskumu však jasne ukazujú, že rozhodne niet  dôvodov k spokojnosti“;
prípadne vykonať nový prieskum, ktorým by sa zistil skutkový stav vo veci násilia páchanom na deťoch. Vykonaný výskum násilia a jeho interpretácia nie je použiteľná na ten účel, na aký sa v Stratégii používa, lebo vykazuje výrazné nedostatky vzhľadom k skúmanej problematike. Vo vykonanom Výskume násilia chýba jasné rozčlenenie na šikanu v škole (ktorá je skutočne narastajúcim problémom), domáce násilie, domáce výchovné tresty, a násilie ulice.

Okrem toho prieskum zmiešal násilie páchané na deťoch, ktoré je spoločensky neprípustné, s primeranými a tradičnými výchovnými prostriedkami, ktoré sú v súlade so zákonom o rodine a v súlade s ústavou. Otázky prieskumu neboli stavané na slovenské pomery, ale preberali sa zahraničné vzory z krajín, kde je etablovaná nulová tolerancia k telesným trestom. Metodika vyhodnotenia prieskumu pri takto postavených otázkach nebola vhodná na slovenské pomery. Za neoriginalitu a nenastavenie prieskumu na slovenské pomery by mali byť vyvodené vážne personálne dôsledky, pretože v konečnom dôsledku došlo k šíreniu poplašnej správy s následnou panickou reakciou zo strany štátnych inštitúcií.

Odôvodnenie:
Odborní pracovníci pracujú s rizikovou mládežou potvrdzujú, že výsledky prieskumu sú výrazne odtrhnuté od reality, preto nemožno na základe takéhoto prieskumu vytvárať nijaké závery, a tým skôr sa na základe neho nemôžu prehodnocovať štátne priority. Odmietnutie rozprávať sa s dieťaťom (spoločensky sa považuje za primeraný výchovný prostriedok), vynadanie za priestupok (spoločensky sa považuje za prípustný výchovný prostriedok), poslanie dieťaťa kľačať (napr. v kresťanských rodinách je bežné na kolenách poprosiť o odpustenie Boha), mierne fyzické tresty (zákon o rodine ich pripúšťa) nemôžu byť zaraďované do násilia páchaného na deťoch, ako sa to udialo – v našej legislatívnej situácii je to neprofesionálne zmiešavanie kategórií. Atď.

Niektoré otázky si mohli deti zle interpretovať alebo neboli schopné ich správne zhodnotiť. Napr. posudzovanie finančného stavu rodiny – dieťa nemusí chápať rozdiel medzi neplytvaním a nedostatkom. Nedostatok jedla nemôže byť hodnotený ako zanedbávanie – na jednej strane môže byť dieťaťom hodnotený neadekvátne, na druhej strane môže svedčiť o sociálnej núdzi, alebo nutnosti výrazného šetrenia, čo je bežný jav na Slovensku. Dieťa nemá šancu správne vyhodnotiť otázku, či chodí s rodičom na pravidelné preventívne prehliadky – nevie ako často majú byť, môžu byť organizované aj automatickým systémom cez školu. Keď deviataka rodičia nechajú doma samého, hoci nevie, kde rodičia sú, je absurdné to považovať za zanedbávanie. Otázka či bola dieťaťu poskytnutá zdravotnícka pomoc vždy, keď to dieťa potrebovalo, vôbec nie je vymedzená pri odpovedi prostredím rodiny – nemôže byť hodnotená ako zanedbávanie. A ako vyhodnotili deti otázku: „Bývaš v domácnosti, kde nefunguje toaleta, umývadlo alebo sporák?“ Ak 25% povedalo, že áno, započítali aj kvapkajúci kohútik na umývadle? Akému účelu má slúžiť táto otázka? Aby si zahraničie myslelo, že v 25% domácností na Slovensku nemáme kúpeľňu a kuchyňu?

Rovnako nepravidelnú účasť na rodičovskom združení, nie je možné považovať za zanedbávanie, čo ak rodičovi účasť neumožní zamestnávateľ, alebo ak len 1x nebol na združení? Ako vie dieťa zhodnotiť, či je rodičovi jedno, či má čisté oblečenie – každá rodina má iné vnútorné kritériá, dieťa si môže zle vysvetliť otázku. Otázka, či má dieťa k dispozícii všetky školské potreby, nemá čo robiť v dotazníku – bežne školy mávajú nedostatok niektorých učebníc – prac. zošitov! To je zanedbávanie zo strany rodiča? (Mimochodom, pri tejto otázke je vidno, že prieskum vôbec nevychádza zo slovenských pomerov!) Vo fyzickom násilí nie je stanovená miera násilia – napr. či zaucho dostal deviatak symbolické, alebo riadne, alebo došlo až k zraneniu – a toto platí aj o ďalších bodoch: šticovanie, lomcovanie, napádanie sa rodičov navzájom, ubližovanie súrodencovi (ide o násilie, alebo primeraný trest?). Uviesť kľačanie v krajine s vysokým podielom kresťanov ako fyzické násilie je úplne neadekvátne.



3. Na str. 5 v bode 2.Východisková situácia v Slovenskej republike žiadame vypustiť prvú vetu: „Slovenská republika napriek nesporne mnohým pozitívam v  oblasti práv detí, vrátane ochrany detí pred násilím, nie je žiaľ žiadnou výnimkou v celosvetovom probléme  násilia na deťoch“

Odôvodnenie:
Chýba základné definovanie problému násilia na deťoch. Čo to je – aké percento akého násilia sa už považuje za problém, ktorý treba riešiť, navyše ako prioritnú úlohu? Žiadame túto základnú definíciu doplniť. A až na základe definície a objektívneho zistenia skutkového stavu zhodnotiť, či je nutné násilie páchané na deťoch vnímať ako problém, riešiť ako prioritný strategický cieľ, a ak, či je efektívne investovať do propagačných kampaní, či nie je efektívnejšie využiť tieto prostriedky napr. na voľnočasové aktivity detí či iné prorodinné opatrenia. Navyše je otázne, či je vôbec účelné vnímať konfrontáciu deviataka s násilím neprekračujúcim mieru ako problém – je to už takmer dospelý človek, ktorý nemôže vyrastať odtrhnuto od reality ale v zdravej miere by sa mal naučiť seba aj svojich blízkych brániť.



4. Žiadame zvážiť nové riziká vyplývajúce z realizácie Stratégie a prijať opatrenia na elimináciu týchto rizík. Do tab. na str. 22. zaradiť medzi priority nasledujúci bod:
„Zapracovať mechanizmus proti vytvoreniu atmosféry strachu, šikany voči rodičom a nátlaku na pracovníkov (zdravotnícki pracovníci, učitelia, vychovávatelia, tréneri...) aby aktívne vyhľadávali podozrivých páchateľov násilia na deťoch.“

Odôvodnenie:
Hrozí nastolenie totalitárnej spoločnosti a atmosféry nedôvery, strachu, násilia páchaného spoločnosťou na rodičoch, ktorá sa rodičov snaží vychovávať psychickým násilím, podozrievanie každého každým (napr. v Británi, kde aj športový tréner musí nahlásiť každú modrinu dieťaťa, to zašlo tak ďaleko, že sa rodičia boja ísť k lekárovi aj so zlomeninou, aby neboli obvinení z týrania dieťaťa.)



5. V rámci širšieho skúmania súvislostí a ochrany dieťaťa pred násilím do tab. na str. 22. zaradiť medzi priority nasledujúci bod:
„Hľadať mechanizmy na eliminovanie faktorov, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňujú potenciál páchania násilia, vrátanie podpory skrátených úväzkov vytvárajúcich väčší priestor na starostlivosť o dieťa“

Odôvodnenie:
Zlepšenie starostlivosti o deti v našej spoločnosti vyžaduje konkrétne kroky a mechanizmy na podporu rodín.



6. Namietame emotívny a neprofesionálne pôsobiaci úvod Stratégie a žiadame vypustiť prvú stranu.

Odôvodnenie: Prvý odsek vyzerá, akoby zachytával vyjadrenia detí, a pritom je to citát zo Stratégie RE o právach dieťaťa. Znenie nezodpovedá realite a už vôbec nezodpovedá situácii na Slovensku. Deti by určite nepovedali, to čo tvrdí citát, že „necítia sa byť dostatočne chránení... pred... rodovo motivovaným násilím“ Nereálne a účelovo vyznieva aj táto veta: „Hlavnou obavou detí a mladých ľudí je násilie, ktoré sa má považovať za prioritnú otázku“
Druhý odsek je emotívny – nemá v dokumente miesto, lebo nie je reprezentatívny.



7. Strategický cieľ 2 žiadame vypustiť

Odôvodnenie:
Považujeme ho za nereálny, respektíve jeho, priority: „reálne monitorovanie a vyhodnocovanie a hodnotenie efektivity politík a poznanie stavu prevalencie násilia páchaného na deťoch“ považujeme za naplniteľné iba v totalitárnej spoločnosti na úkor zasahovania do rodinného života. Je neprípustné, aby sa u nás dialo to, čo v niektorých oblastiach na Ukrajine, kde sociálni pracovníci obchádzali všetky domácnosti a zapisovali skutkový stav života dieťaťa v rodine.



8. Žiadame vypracovať Stratégiu nezávisle od postupov a cieľov, ktoré presadzujú nadnárodné inštitúcie, lebo tie sú nielen neadekvátne pre naše pomery (nedá sa porovnávať postavenie detí v západnej Európe a u nás), ale sú aj nereálne. Ak sa v Stratégii píše: „V roku 2005 Varšavský summit hláv štátov a vlád zaviazal Radu Európy, aby ... odstránila všetky formy násilia páchaného na deťoch,“ je to nezmysel, výsmech zdravému rozumu a nereálny cieľ, pretože násilie na deťoch sa v okrajovej miere nikdy nedá úplne eliminovať. V tomto svetle je aj celá akútne deklarovaná nová štátna priorita o ochrane detí pred násilím (odhliadnuc od jej principiálnej pozitívnosti, ak by sa vykonávala rozumnými prostriedkami, v rozumnej miere a s reálnymi cieľmi bez horúčkovitej paniky a zbytočného dramatizovania) nezmyselne horlivou snahou o splnenie nesplniteľného alebo nezmyselného cieľa.

Odôvodnenie:
Naše deti ešte žijú v bezpečí pred tzv. juvenilnou justíciou a jej dôsledkami – vytrhnutia detí z rodiny a často s výsledkom zvýšenia ich ohrozenia. Západná spoločnosť je vo vzťahu k deťom pokrytecká, pretože v praxi sa nedodržiava, to čo sa na papieri deklaruje, pričom navyše niektoré prístupy k výchove a vzdelávaniu sú nemorálne. Navyše na Západe sa pripustilo, že sa dieťa stalo lukratívnym tovarom.

V samotnej Stratégii sa píše, že v roku 2011 Výbor OSN pre práva dieťaťa prijal všeobecný komentár č. 13 (2011) k Právu dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia
Str. 3: „Výbor dôrazne prízvukuje, že pojem „násilie“ zvolený vo všeobecnom komentári sa nesmie interpretovať spôsobom, ktorý by znižoval dopad alebo potrebu riešenia nefyzických alebo nezámerných foriem ublíženia (ako napr. zanedbávanie alebo psychické týranie).... “
Výbor uznáva, že „rodičovstvo a starostlivosť o deti, najmä o dojčatá a malé deti, si vyžaduje časté fyzické zásahy a intervencie na ich ochranu. Tieto sa zásadne líšia od zámerného trestajúceho použitia sily na spôsobenie určitého stupňa bolesti, nepohodlia alebo poníženia.“ (V slovenskom právnom poriadku rieši otázky využívania fyzických zásahov a intervencie rodičov na ich ochranu dieťaťa § 30 zákona o rodine: „Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením /ods.1/. Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, telesný a citový vývoj dieťaťa /ods.3/).“ Čiže nepohodlie a istý stupeň bolesti sa u nás, na rozdiel od zahraničných deklarácií, vo výchove pripúšťa.

Kvitujeme, že sa do konfrontácie s nezmyselne vysoko nastavenou latkou zo strany Výboru OSN dáva náš zákon o rodine, ale celá koncepcia tejto Stratégie, smeruje k zrušeniu takto rozumne postavenej definície výchovných prostriedkov, čo je nezmysel a vytvára to sociálnu a totalitárnu hrozbu pre Slovensko.



9. V súlade s pripomienkou č. 8 na str. 27 žiadame vypustiť bod
„podpora pozitívneho rodinného prostredia sprístupňovaním informácií o pozitívnom rodičovstve“

Odôvodnenie:
Pozitívne rodičovstvo je pekne znejúca fráza, fakticky ide však o presadenie nulových trestov fyzického a psychického charakteru, čo je však v rozpore s citovaným zákonom o rodine. Ľúbivá teória „pozitívne rodičovstvo“ je okrem toho vo svojich odporúčaniach odtrhnutá od slovenskej reality, lebo podľa nej by rodičia mali venovať o.i. dostatočný čas výchove detí (na čo nie sú vytvorené spoločenské podmienky), každý problém by mali vyriešiť dôsledným vyargumentovaním a trpezlivým presvedčovaním atď.



10. Žiadame vypustiť formuláciu „Ďalším medzinárodným zmluvným dokumentom v oblasti boja proti porušovaniu práv detí je Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym (ďalej „Dohovor RE“) zneužívaním, prijatý 25. októbra 2007 Výborom ministrov Rady Európy. Cieľom Dohovoru RE je predchádzanie sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí a boj proti nemu, ochrana práv detských obetí sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania a podpora vnútroštátnej a medzinárodnej spolupráce,“

Odôvodnenie:
Deklarovaný cieľ nie je pravdivý, ale v skutočnosti by  práve pri prijatí a aplikovaní Dohovoru RE dochádzalo k psychickému sexuálnemu zneužitiu detí, kedy by deti prišli o myšlienkovú čistotu – panenstvo (v kresťanskej terminológii o celomúdrie), pretože by sa museli nechať od prvého stupňa škôl poučiť o sexuálnom zneužívaní a to v LGBTI ideologickom poňatí.

Súčasne žiadame, aby kampaň organizovaná programom Rady Európy ONE in FIVE (Jedno z piatich) neprebiehala na Slovensku, pretože už ani jej názov nezodpovedá skutkovému stavu na Slovensku a došlo by k podávaniu zavádzajúcich informácií s rizikom psychického sexuálneho zneužitia detí.



11. V súvislosti so zmienkou na str. 4, že „Európska sociálna charta, ktorá v čl. 7, ale najmä v čl. 17 zaväzuje Slovenskú republiku zabezpečiť účinný výkon práva detí a mladistvých vyrastať v prostredí vhodnom pre plný rozvoj ich osobnosti a ich fyzických a duševných schopností,“ upozorňujeme, že v súčasnosti sa za plný rozvoj osobnosti a fyzických a duševných schopností dieťaťa v zmysle dokumentu o štandardoch sexuálnej výchovy WHO Regional Office for Europe and BZgA Standards for Sexuality Education in Europe, považuje sexuálna výchova dieťaťa ako sexuálnej bytosti od narodenia s podporou detských sexuálnych aktivít.

Keďže ide o teóriu s pedofilným nádychom (jej ideovým otcom bol pedofil Kinsey) a prax z jej uplatňovania na Západe ukazuje, že v jej dôsledku sa zvyšuje sexuálne násilie na deťoch pochádzajúce z mimorodinného prostredia, žiadame, aby sa do tejto Stratégie zahrnul zákaz prijatia koncepcie sexuálnej výchovy v zmysle dokumentu WHO Regional Office for Europe and BZgA Standards for Sexuality Education in Europe, pričom tento zákaz bude slúžiť na elimináciu nárastu sexuálneho násilia páchaného na deťoch, ku ktorému by došlo, ak by sme koncepciu sexuálnej výchovy prijali.

Odôvodnenie:
Nemecké Allgemeine-Zeitung z 15.11.2013 priniesli v článku Offenbar sexuelle Handlungen zwischen Kindern in Ingelheimer Kita správu o tom, že v škôlke dochádzalo k sexuálnym kontaktom medzi deťmi. Tento alarmujúci úkaz svedčí o scestnosti nemeckej (aj v iných štátoch používanej) metodiky, kde deti v predškolskom veku povinne učia masturbovať a povzbudzujú ich k hrám s intímnym charakterom „na doktora“. Keď vidíme skúsenosti zo zahraničia, mali by sme sa poučiť a zabrániť tomu, aby sme vykročili rovnakou cestou.




RizikaOckovania.sk
kontakt@rizikaockovania.sk