späť

Preočkovanie 13-ročných detí proti čiernemu kašľu - analýza

(tretie aktualizované znenie)

Ministerstvo zdravotníctva zavádza novelizáciou Vyhlášky 585/2008 od júla 2010 povinné preočkovanie 13-ročných detí proti čiernemu kašľu.

Je to potrebné? Nie je to zbytočná záťaž pre deti? Aké dopady má toto rozhodnutie?
1, Zdravotné
2, Finančné
3, Ideologické


Zdravotné hľadisko

Podľa MUDr. Márie Avdičovej, epidemiologičky RÚVZ BB, "Päť rokov po očkovaní klesá úroveň protilátok tak, že už nedosahuje ochrannú hladinu. Preto sa ukazuje nevyhnutné zaviesť ďalšie preočkovania". Potreba preočkovania adolescentov (a v budúcnosti aj všetkých dospelých) sa komplikovane odôvodňuje tým, že hoci ochorenie pre nich nie je nebezpečné, môžu ho preniesť na malé deti.(1)

Deti v súčasnosti absolvujú základné očkovanie do veku 1 rok, preočkované sú do veku 6 rokov; už toto preočkovanie je z hľadiska závažnosti ochorenia prakticky zbytočné. Čierny kašeľ je ochorenie, ktoré je nebezpečné skôr pre malé deti (do 6 mesiacov, poťažne 1 roku) pretože majú úzke dýchacie cesty a ešte nedokážu účinne vykašliavať. Pre väčšie deti je to nepríjemné, no zväčša nie nebezpečné ochorenie. Najmenšie deti sú chránené protilátkami v materskom mlieku, ak matka prekonala čierny kašeľ; prekonanie ochorenia zanecháva doživotnú imunitu. Očkovanie (ak vôbec), zanecháva nanajvýš krátkodobú imunitu a podľa nedávnej štúdie predstavujú práve očkovaní prenášačov ochorenia, pretože ho dostávajú s nevýraznými klinickými príznakmi.(18) Preto paradoxne vyššia zaočkovanosť populácie môže šírenie ochorenia zrýchliť.

V roku 2008 ochorelo na Slovensku 105 ľudí, z toho 66% bolo riadne očkovaných, u 10% bol očkovací status neznámy. Nikto nezomrel.(2) V roku 2009 ochorelo 289 ľudí, nikto nezomrel. Zdravotný dopad zavedenia ďalšieho preočkovania bude preto v pozitívnom zmysle minimálny.

Vakcína podaná v 6 rokoch stratí účinok do veku 11 rokov. Ak by sme akceptovali špekulatívne zdôvodnenie ÚVZ o tom, že "chránime bábätká očkovaním adolescentov", prečo ponechávame "nechránené" 2 roky? Preto, že je pohodlnejšie nahradiť súčasnú vakcínu podávanú v 13 rokoch (Dultavax) vakcínou rozšírenou o zložku čierneho kašľa (Boostrix Polio)?

Napokon, aj vakcína podaná v 13 rokoch stratí účinok najneskôr do veku 18 rokov. ÚVZ už avizuje pravidelné plošné preočkovávanie dospelých.(15) Budeme sa všetci povinne preočkovávať každých 5 rokov proti ochoreniu, ktoré nás neohrozuje? (ako dokazuje uplynulých 55 rokov - k tomuto sa ešte vrátim) To je málo pravdepodobné, skôr bude tlak na rozšírenie súčasného preočkovania proti záškrtu a tetanu (raz za 15 rokov) o zložku čierneho kašľa. Lenže to by znamenalo, že dospelí by tak či tak neboli v "účinnej dobe" vakcíny po najmenej dve tretiny života. Aký zmysel má teda toto opatrenie?

To sme ešte nebrali do úvahy účinnosť acelulárnej vakcíny proti čiernemu kašľu, ktorá je podľa jednotlivých vedeckých štúdií na úrovni 85,2%, 84% a 71%, priemerne 80%, aj to len v krátkodobom horizonte niekoľkých mesiacov po očkovaní,(10)(11)(19) a nie po celých teoretických 5 rokov, na konci ktorých je hladina protilátok už prinízka. 80% je teda teoretické maximum, v skutočnosti je to nereálne vysoké číslo.

To znamená, že ak by sme hneď teraz uplatnili preočkovávanie 13-ročných detí a preočkovávanie celej populácie každých 15 rokov, tak pri akceptovaní nadsadenej účinnosti 80%, a za optimistického predpokladu, že vakcína skutočne chráni pred ochorením, bolo by teoreticky chránených prinajlepšom 80% detí do 11 rokov a prinajlepšom 27% obyvateľov nad 11 rokov, aj to až v horizonte roku 2025, kým sa otočí cyklus preočkovania dospelých.

Skutočne sa nedomnievam, že takéto opatrenie nejako významne ovplyvní chorobnosť dojčiat, kvôli ktorým sa údajne zavádza. Možno má ÚVZ v zálohe ešte nejaké prekvapenia, len ich nechce otvoriť naraz, aby svojimi plánmi nevzbudil nevôľu obyvateľstva? Pretože či sa nám to páči alebo nie, na Slovensku je očkovanie stále povinné pod hrozbou pokuty, ako v jednej z posledných krajín vyspelej Európy.


Negatívny zdravotný dopad

Keď si pozriete nežiaduce účinky vakcíny Boostrix Polio, ktorá sa má použiť u 13-ročných detí, zistíte, že deti utrpia značný počet nežiaducich účinkov. Klinické štúdie preukázali u tejto vekovej skupiny nasledovné nežiaduce účinky:(3)
  • Poruchy nervového systému
    • Veľmi časté (>10%): bolesť hlavy
    • Menej časté (0,1%-1%): závrat
  • Poruchy gastrointestinálneho traktu
    • Časté (1%-10%): gastrointestinálne príznaky (ako sú napr. dávenie, bolesť brucha, nauzea)
  • Poruchy kože a podkožného tkaniva
    • Menej časté (0,1%-1%): pruritus
  • Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
    • Menej časté (0,1%-1%): myalgia, stuhnutosť kĺbov
  • Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
    • Veľmi časté (>10%): reakcie v mieste vpichu (ako sú začervenanie a/alebo opuch), únava, bolesť v mieste vpichu
    • Časté (1%-10%): pyrexia (horúčka >37,5°C), malátnosť, reakcie v mieste vpichu (ako sú pruritus, indurácia a teplo, znížená citlivosť)
    • Menej časté (0,1%-1%): edematózny opuch očkovanej končatiny, pyrexia (horúčka >39,0°C)
Postmarketingové pozorovanie odhalilo ďalšie možné nežiaduce účinky:(3)
  • Poruchy imunitného systému
    • Anafylaktická reakcia, alergická reakcia
  • Reaktogenita po preočkovaní očkovacou látkou Boostrix Polio sa nehodnotila.
  • Po podaní očkovacích látok obsahujúcich tetanový toxoid boli hlásené veľmi zriedkavé prípady nežiaducich reakcií na centrálny alebo periférny nervový systém, vrátane ascendentnej paralýzy alebo dokonca aj respiračnej paralýzy (napr. Guillainov‑Barrého syndróm).(3)
To znamená, že menej než 1 z 10000 očkovaných touto vakcínou môže dokonca utrpieť ochrnutie Guillain-Barré, ktoré u približne 5% pacientov končí smrťou (zástavou dýchania). Podľa údajov výrobcu teda môže každoročne až do 5 detí ochrnúť kvôli tejto vakcíne, výnimočne môže niektoré z nich aj zomrieť.

Aby sme boli objektívni, tetanovú vakcínu deti v 13 rokoch už dostávajú, a keďže nevieme, či je za ochrnutia zodpovedná len tetanická zložka, zavedenie zložky čierneho kašľa môže ale nemusí zvýšiť počet ochrnutých detí oproti súčasnému stavu. A keď sa pozrieme na údaje doteraz používanej vakcíny Dultavax, ani nežiaduce účinky v celkovom obraze sa zase až tak dramaticky nezmenia oproti doterajšiemu stavu, hoci niektoré sa stanú častejšími.(20)

Nedá mi však nespomenúť niektoré oficiálne neuznávané, no podľa viacerých odborníkov predsa možné trvalé následky ktorejkoľvek vakcíny vo forme vzniku autoimunity, alergie, cukrovky, poškodení nervovej sústavy a podobne. O týchto následkoch sú bohaté informačné zdroje na stránke Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania.(4) Niektorí rodičia už prípady cukrovky svojich detí v úzkej časovej súvislosti po očkovaní medializovali.(5)(6) Každá vakcína si teda zasluhuje starostlivé zváženie, či jej predpokladaný prínos vysoko prevažuje nad rizikami.

Potenciálne nežiaduce účinky sa v prvom kole budú týkať 13-ročných detí a po zavedení preočkovania dospelých sa budú týkať už všetkých občanov tohto štátu. Samozrejme, pri našom takmer nefunkčnom systéme ohlasovania je málo pravdepodobné, že by sa dostali aj do nejakých oficiálnych štatistík, ale klinické skúšky sú najspoľahlivejšou metódou ich zisťovania, takže obraz praxe sa od údajov z príbalového letáku nebude líšiť v pozitívnom zmysle, inými slovami, nežiaduce účinky pravdepodobne nebudú ani miernejšie, ani menej časté, než uvádza príbalový leták.


Finančné hľadisko

Na ochorenie v ostatných rokoch nikto nezomrel, preto nie je nemiestne, zobrať do úvahy aj finančné hľadisko, keďže financie na vakcíny sa odčerpajú na úkor iných druhov zdravotnej starostlivosti, možno zmysluplnejšej a účinnejšej.

Finančné vyjadrenie efektívnosti odráža parametre, ktoré sme si už uviedli pri zdravotnom hľadisku. Zaočkovanie 60000 detí proti čiernemu kašľu bude podľa dôvodovej správy stáť 753000 EUR ročne. Podľa pripomienky VšZP, "Je prinajmenšom diskutabilné, či celková chorobnosť na čierny kašeľ 289 ochorení za rok 2009 je dôvodom na povinné zaradenie booster dávky v 13. roku života. Podľa dát vykázaných vo VšZP v roku 2009 boli náklady na liečbu čierneho kašľa vo výške 1500 EUR na lieky."(7)

Bolo by určite znepokojivé, vyčísliť náklady na liečbu častejších typov nežiaducich účinkov vakcíny, keďže podľa údajov výrobcu postihnú tisíce detí ročne.(3) Pre ilustráciu však vezmime do úvahy aspoň závažné reakcie typu Guillain-Barré paralýzy, ktoré môžu podľa výrobcu postihnúť ročne až do 5 detí (hoci treba podotknúť, že môžu nastávať aj pri súčasnej vakcíne Dultavax). 5 dní liečby jediného prípadu stojí až do 9000 EUR (podľa hmotnosti).(8)(17)


Ideologické hľadisko

Vakcína stráca ochranný účinok (ak nejaký mala) do 5 rokov po očkovaní. Keďže doteraz sa očkovali len malé deti a posledné preočkovanie sa robilo vo veku 6 rokov, tak najneskôr vo veku 11 rokov bol akýkoľvek teoretický ochranný účinok preč. Dospelí neboli plošne očkovaní, takže ich nemôžeme považovať za chránených.

Od zavedenia očkovania v roku 1953 až do roku 2008 sa používala tzv. celulárna vakcína. O tej sa dodatočne preukázalo, že jej účinnosť bola podstatne menšia než sa predpokladalo - podľa jednotlivých vedeckých štúdií 45%, 48,3% a 36%, priemerne 43%, aj to len v horizonte niekoľkých mesiacov a nie celých 5 rokov, na konci ktorých už sú protilátky prinízke.(9)(10)(11)

Takže ak uveríme, že vakcína skutočne predstavuje ochranu pred ochorením, tak prinajlepšom len cca 15% obyvateľstva (deti do 11 rokov) bolo v ochrannej dobe vakcíny. Po započítaní maximálnej teoretickej účinnosti vakcíny (43%) môžeme skonštatovať, že počas 55 rokov očkovania v období 1953-2008 vakcína chránila priemerne nanajvýš 7% obyvateľstva. 93% obyvateľstva vakcínou nebolo chránených.

Napriek tomu neustále počúvame od našich autorít tvrdenie, že očkovanie spôsobilo ústup čierneho kašľa. Je možné zdravým sedliackym rozumom pripustiť, že by ochorenie vymizlo vďaka tomu, že 7% obyvateľstva bolo teoreticky chránených vakcínou?

Ak by sme takúto absurdnosť pripustili, potom sa dostávame do rozporu s ďalším obľúbeným tvrdením autorít - že treba zaočkovať najmenej 95% obyvateľstva, aby sa uplatnila tzv. kolektívna imunita (čo je dodnes len v rovine nepreukázanej hypotézy). Na tomto tvrdení autority stavajú údajnú nutnosť povinného očkovania, ktoré je vo vyspelých krajinách EÚ dobrovoľné.

Logicky omnoho prijateľnejšie vysvetlenie spočíva v zlepšení hygieny, výživy a sanitácie. Toto je pochopiteľnejším a pravdepodobne najvýznamnejším dôvodom ústupu infekčných ochorení, aj tých, proti ktorým sa nikdy plošne neočkovalo (šarlach, týfus, cholera, mor atď). Grafy vytvorené z oficiálnych štatistík niekoľkých vyspelých krajín ukazujú, ako choroby plynule ustupovali dávno pred zavedením plošného očkovania.(12)

Nakoniec treba tiež podotknúť, že malé deti sú očkované vo veku 3-4, 5-6 a 11-12 mesiacov, pričom účinok vakcíny sa považuje za dostatočný až po druhej dávke. Deti teda tak či tak žijú svoje najkritickejšie obdobie (prvý polrok) mimo úplnej údajnej ochrany vakcíny. Tretiu dávku dostávaju v období, kedy už sú "z najhoršieho vonku".

Vo svetle uvedených faktov, očkovací program proti čiernemu kašľu sa mi javí ako mrhanie verejných financií a hazard so zdravím detí.


Iné možnosti

Lekárske výskumy v minulosti poukazovali na schopnosti vitamínu C neutralizovať toxín baktérie Bordetella pertussis, ktorý je zodpovedný za typický kŕčovitý kašeľ tohto ochorenia (čierneho kašľa). Účinnosť neutralizácie závisela od koncentrácie vitamínu C a reakčného času. Okrem toho práve deficit vitamínu C môže byť zodpovedný za komplikácie ochorenia. Vykonali sa dokonca klinické štúdie v Japonsku, Kanade a Spojených štátoch, ktoré skúšali nasadenie vitamínu C pri liečbe a skonštatovali, že dávky najmenej 500mg denne (aj u malých detí) vedú k viditeľnému zlepšeniu stavu pacienta. Účinok sa posilňoval zvyšovaním dávok, podávaných viackrát denne.
Na tieto skutočnosti som upozornil v článku v lekárskom magazíne(13) a podrobne opísal v knihe.(14) Žiaľ, doposiaľ nemám informácie, že by sa niekto z kompetentných zaoberal preskúmaním možností tejto jednoduchej, lacnej a bezpečnej metódy skrátenia a zmiernenia priebehu ochorenia.


Peter Tuhársky, apríl-máj 2010.

Tento článok je len vyjadrením názoru autora k aktuálnemu dianiu a nepredstavuje lekárske odporúčanie. V článku sa môžu vyskytovať faktické alebo logické chyby - ak také nájdete, prosím dajte vedieť.


Zdroje
(1) Proti čiernemu kašľu chceme preočkovávať aj trinásťročných. SME.sk, utorok 27.4.2010 14:35.
(2) Mária Avdičová, RÚVZ Banská Bystrica. Pertussis - čo je nové na Slovensku.
(3) Boostrix Polio. Štátny ústav pre kontrolu liečiv.
(4) Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania. Zdroje.
(5) Po očkovaní dostal cukrovku, matka žiada odškodné. SME.sk, 29.3.2010 11:24
(6) Po očkovaní ochoreli. Vinia vakcínu. SME.sk, 13.3.2010.
(7) Pripomienky k legislatívnemu procesu novelizácie Vyhlášky 585/2008.
(8) MUDr. Jiří Havránek, MUDr. Vítězslav Dedek, CSc., MUDr. Martin Fajt, MUDr. Pavel Heinige, MUDr. Kornel Brosch. JIRP, Pediatrická klinika 1. LF a IPVZ, Fakultní Thomayerova nemocnice, Praha. Guillain-Barré Syndrom. Pediatr. prax, 2008;2:81–5.
(9) Halperin et al: Persistence of Pertussis in an Immunized Population: Results of the Nova Scotia Enhanced Pertussis Surveillance Program. J. Pediatr1989 Nov;115(5 Pt 1):686-93. PMID: 2809899.
(10) Gustafsson et al: A controlled trial of a two-component acellular, a five-component acellular, and a whole-cell pertussis vaccine. N Engl J Med. 1996 Feb 8;334(6):349-55. PMID: 8538705.
(11) Greco et al: A controlled trial of two acellular vaccines and one whole-cell vaccine against pertussis. N Engl J Med. 1996 Feb 8;334(6):341-8. PMID: 8538704.
(12) Vaccines Did Not Save Us – 2 Centuries of Official Statistics.
(13) Tuhársky P. Kyselina askorbová v liečbe pertussis. Medical Practice, 2009 október;IV(8):62-3. Sanoma Magazines Slovakia, ISSN 1336-8109.
(14) Tuhársky P. Vitamín C a megaskorbická liečba - zabudnutý poklad. 2010.
(15) Čierny kašeľ na vzostupe. Správy STV 28.4.2010.
(16) Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Portál právnych predpisov - materiál v legislatívnom procese. Dôvodová správa - osobitná časť.
(17) doc. MUDr. Peter Špalek, CSc. Centrum pre neuromuskulárne ochorenia, Neurologická klinika SZU a FNsP, Bratislava-Ružinov. Intravenózny imunoglobulín v liečbe neurologických ochorení: súčasné poznatky a odporúčania pre prax. Neurol. prax, 2008;6:338–43.
(18) Srugo I, Benilevi D, Madeb R, Shapiro S, Shohat T, Somekh E, Rimmar Y, Gershtein V, Gershtein R, Marva E, Lahat N. Pertussis infection in fully vaccinated children in day-care centers, Israel. Emerg Infect Dis. 2000 Sep-Oct;6(5):526-9. PMID: 10998384. PMCID: PMC2627963.
(19) Trollfors B, Taranger J, Lagergard T, et al. A placebo-controlled trial of a pertussis-toxoid vaccine. N Engl J Med. 1995 Oct 19;333(16):1045-50PMID: 7675047
(20) Dultavax. Štátny ústav pre kontrolu liečiv.


RizikaOckovania.sk
kontakt@rizikaockovania.sk